Prečo si vybavujeme trápne momenty a cítime hanbu? Ako sa vyhnúť nechceným spomienkam?

Kvôli čomu sa cítime tak veľmi trápne, keď je daná udalosť dávno za nami? Vedci majú odpoveď na to, čo stojí za aktiváciou týchto spomienok, no i na to, či je možné sa ich zbaviť. Ako píše portál ScienceAlert, vybavovanie si týchto momentov môže byť v určitých situáciách pomerne nebezpečné. U niektorých ľudí k tomu však dochádza častejšie ako u iných.

Podľa odborníkov existujú dva spôsoby, ako si vybaviť spomienky z našej minulosti. Prvý spôsob je účelový a dobrovoľný. Ak sa pokúsite spomenúť si na to, čo ste robili včera v práci alebo čo ste mali minulú sobotu na obed, ide o ukážkový príklad prvého spôsobu vybavovania si spomienok. Je to premyslený a namáhavý proces, počas ktorého vyhľadávame spomienku v mysli.

Druhý spôsob je neúmyselný a spontánny. Ide teda o spomienky, ktoré sa z ničoho nič vynoria v mysli a môžu byť dokonca nechcené či rušivé. Odkiaľ pochádza druhý typ vybavovania si spomienok? Prvým argumentom je spôsob, akým sú spomienky navzájom prepojené. Vaše skúsenosti a zážitky z minulosti sa nachádzajú vo vzájomne prepojených sieťach buniek, ktoré sídlia v mozgu a nazývajú sa neuróny.

Tie medzi sebou zhromažďujú spojenia prostredníctvom vzájomne sa prekrývajúcich a súvisiacich informácií. Spomienky môžu mať určitý typ kontextu (reštaurácie, ktoré ste navštívili a jedli v nich určité jedlá), prípadne sa vyskytujú v istých obdobiach života (detstvo, puberta) alebo sa môžu emocionálne a tematicky prekrývať (hádky s inými ľuďmi).

Prvotnú aktiváciu pamäte môžu vyvolať vonkajšie podnety z prostredia, ako pohľady či zvuky, prípadne ide o vnútorné podnety (myšlienky a pocity). V momente, ako sú neuróny obsahujúce tieto spomienky aktivované, je pravdepodobné, že dané okamihy sa premietnu do vedomia.

Príkladom je prechádzka okolo pekárne, vôňa čerstvého chleba alebo spontánna myšlienka na minulý víkend, keď ste niečo varili pre priateľov. Práve to by mohlo viesť k spomienke na to, ako sa vám jedlo spálilo a navôkol bol dym. Avšak nie každá aktivácia povedie k spusteniu vedomej pamäte, pretože niekedy môžu byť asociácie medzi jednotlivými spomienkami nejasné.

Vo chvíli, ako sa v človeku vynorí určitý typ spomienky, spustí sa emocionálna reakcia. Nedobrovoľné spomienky majú tendenciu byť negatívnejšie ako dobrovoľné spomienky. Platí, že negatívne spomienky obvykle majú silnejší emocionálny tón než tie pozitívne. Ľudia majú väčšiu motiváciu vyhýbať sa zlým situáciám či negatívnym definíciám o svojej osobnosti. Je to tak z dôvodu naliehavej potreby prežitia vo svete či už fyzicky, mentálne alebo sociálne.

To je dôvodom, prečo spontánne spomienky v človeku vyvolávajú akútny smútok, úzkosť a hanbu. Ak tieto spomienky zahŕňajú rozpaky alebo pocit hanby, človeku naznačujú, že urobil niečo, čo by iní mohli vyhodnotiť negatívne. Pre človeka je dôležité tieto emócie precítiť, pretože sa z nich môže poučiť a v budúcnosti dokáže na podobné situácie zareagovať inak.

Niektorým ľuďom sa takéto spomienky môžu vynárať častejšie a môžu byť spojené so silnejšími emóciami. Dôvodom je efekt kongruencie s náladou. Ide o jav, kedy si človek s väčšou pravdepodobnosťou vybaví spomienky, ktoré sú v súlade s jeho aktuálnou náladou. V prípade, že ste smutní, vynoria sa vám spomienky súvisiace so sklamaním alebo hanbou.

Pri poruchách duševného zdravia, ako je ťažká depresia, sa ľuďom častejšie vybavujú spomienky, ktoré vyvolávajú negatívne pocity. Tie majú silný náboj a vnímajú ich ako fakty o sebe samých. Znamená to, že pocity sa tak stávajú skutočnosťou. Ak vás niekedy tieto spomienky trápia a chceli by ste sa ich zbaviť, máme pre vás dobré správy. Je to možné. Keď si spomeniete na trápny okamih či myšlienku, môžete ju rozpracovať a zmeniť nielen svoje myšlienky, ale aj pocity a hodnotenia minulých skúseností.

Ide o proces známy ako rekonsolidácia. V prípade, že sa vám najbližšie vybaví trápna spomienka, bude mať iný náboj, ako aj zmenený emocionálny tón. Možno si spomeniete na chvíle, keď ste pociťovali úzkosť z testu alebo pracovného pohovoru, ktorý nedopadol dobre a cítite kvôli tomu smútok, dokonca hanbu. Reflektovanie, rozpracovanie a prerámcovanie tejto spomienky zahŕňa zapamätanie si istých pozitívnych momentov, ktoré sa paradoxne spájajú s negatívnou udalosťou.

Práve to môže v človeku vyvolať pocit, že sa postavil náročnej výzve a je v poriadku cítiť úzkosť alebo sklamanie. Vďaka tejto technike sa môže zvýšiť celková psychická pohoda človeka. Dôležité je, aby ste aj vo chvíľach, keď vám mozog bude pripomínať nepríjemné zážitky, nezostali žiť v minulosti a necítili sa previnilo.