Takú krásnu ženu ešte nevideli: Tvár neznámej osoby zo stredovekých čias je takmer dokonalá

V roku 1957 objavili robotníci v troskách stredovekej krypty bývalého whithornského priorstva dokopy tri rakvy. Počas ďalších rokov na mieste našli desiatky hrobov. Boli v nich artefakty a pozostatky patriace členom bohatých rodín, ktoré priorstvo finančne podporovali. Podľa spolku Whithorn Trust, ktorý má náleziská na starosti, bol objekt domovom úplne najstaršej kresťanskej komunity v Škótsku, uvádza portál iDnes.

O rekonštrukciu sa postaral kraniofaciálny antropológ a forenzný umelec Christopher Rynn. Jednej kostre sa podarilo vrátiť aj meno. Prvým nálezom bol muž menom Walter, ktorý pôsobil v diecéze v Yorku a v roku 1209 sa z neho stal whithornský biskup. Tím výskumníkov ho identifikoval na základe historických zápisov a artefaktov spolu s časovým určením pomocou rádiouhlíkových metód a analýzy izotopov.

Analýza kostry ukázala, že bol obézny a obľuboval ryby. Je to dôkaz toho, že žil nadštandardne. V období pôstu, pred veľkými kresťanskými sviatkami, si tí, ktorí mali peniaze, mohli dať ryby. Aj jeho pohreb bol značne okázalý, keďže jeho hrob bol jedným z najluxusnejších. Telo v ňom ležalo so zlatým prsteňom, ktorý bol vykladaný smaragdom a rubínmi.

Aj druhý muž, ktorému sa podarilo vrátiť tvár, bol duchovným. Oproti Walterovi mal nižšie postavenie. Napriek tomu bol pochovaný medzi cirkevnou elitou, ale bez akýchkoľvek ozdôb. Jeho tvár bola význačná tým, že mal rázštep pery. Tretia tvár bola mimoriadne dokonalou a bezchybnou. Rynn podotkol, že sa s takou súmernosťou ešte nestretol. Podľa neho žena nebola len krásna, ale mala spokojné detstvo bez traumatických zážitkov.

Vysvetlil, že keď sa v detstve a v puberte tvár vyvíja, nevyvíja sa rovnomerne. Podľa neho tvár rastie smerom doprava a doľava a akákoľvek choroba či duševná trauma, prípadne čokoľvek, čo človeku ovplyvňuje spánok alebo mu zabráni istý čas jesť, symetriu naruší. Zastáva myšlienku priamej úmery, pri ktorej platí, že čím viac chorôb a traumy má človek v detstve, tým menej symetrická je jeho tvár v dospelosti.

Žena si počas života evidentne žila na vysokej nohe, keďže netrpela chudobou a nemusela ani tvrdo pracovať. O tom svedčí aj miesto jej posledného odpočinku. Pozostatky tela našli v kamennej rakve pred vysokým oltárom, hneď za hrobom biskupa Waltera, čo poukazuje na vysoký spoločenský status. Hoci bol jej život ako z rozprávky, zomrela tesne po dovŕšení 20 rokov.

Vedci stále veria, že sa im o žene podarí zistiť viac údajov. Vďaka izotopovej analýze by dokázali odhaliť, aký bol jej jedálniček. Ak sa zistí, že bol bohatý na ryby, potvrdí to jej sociálny status.