Deti v Afrike sužuje záhadná choroba: Požiera im mozog a v dospelosti vyzerajú ako deti

Deti sú priviazané k stromu pri dome, kde bývajú so svojou rodinou. Celé dni len ležia na prašnej zemi a hoci to znie kruto, nejde o žiadne týranie, ale o akt učinený z lásky. Deti sú priviazané preto, aby sa napríklad neutopili v rieke alebo nezmizli v buši. Aj keď rodičov bolí pohľad na to, ako sa ich deti trápia, nemajú inú možnosť, uvádza portál iDnes.

Deti postihnuté touto chorobu často nevedia, čo robia. Uprené, neprítomné pohľady do neznáma sú jedným z mnohých príznakov nebezpečného ochorenia, ktoré podľa všetkého požiera mozog a spôsobuje mentálnu retardáciu. Choroba okrem iného brzdí aj rast. Dieťa tak pôsobí oveľa mladšie a 23-ročný človek vyzerá na 12. Nikto nevie, odkiaľ sa táto diagnóza vzala a ako ju liečiť. Najčastejšie postihuje africké deti od 5 do 15 rokov.

Počiatočným príznakom je, že dieťaťu najprv spadne hlava. Nastane chvíľkové povolenie krčných svalov, ktoré neudržia hlavu a keď ju dieťa dvihne, opätovne klesne. To sa opakuje každých 5 až 8 sekúnd. Celý záchvat trvá 3 minúty a pravidelne sa opakuje. Najčastejšie ho spúšťa chlad, dážď či pohľad na jedlo. Deti často umierajú na podvýživu, a to aj napriek tomu, že pred sebou majú plný tanier. Práve pohľad na jedlo spustí záchvat a následné kývanie, kvôli čomu sa nemôžu najesť.

Deti prežívajú stavy podobné epilepsii, parkinsonovej chorobe a alzheimerovi. V podstate sa dá povedať, že rodičom pomaly umierajú pred očami. Niekedy podľahnú infekciám, pretože pri záchvate sa môžu zraniť, čo ich neraz stojí život. Podľa výskumov sa týmto deťom dokonca zmenšujú mozgy. Ochorenie sa vyskytuje hlavne v Južnom Sudáne aj Ugande a podľa odhadov ním trpí asi 10-tisíc detí. Celkovo ich ale môže byť oveľa viac.

Syndróm sa objavil v 60. rokoch a svet sa o ňom dozvedel len pred 12 rokmi, keď v Ugande vypukla hotová epidémia a následne sa objavili viaceré prípady aj v Južnom Sudáne. Zdravotníctvo na týchto miestach prakticky neexistuje a choroba sa objavuje prevažne v odľahlých oblastiach, kde sú rodiny s chorými deťmi nechané napospas osudu. Záhadné ochorenie chodia skúmať lekári z celého sveta, no aj napriek tomu nikto nevie, čo spôsobuje syndróm prikyvovania.

Hlavným podozrivým je muchnička, teda mucha roznášajúca chorobu nazývanú riečna slepota. Vyskytuje sa hlavne v odľahlých oblastiach pri riekach, čo je aj prípad častého výskytu prípadov tohto syndrómu. Muchnička pri bodnutí zanesie pod kožu larvy hlíst, tie sa začnú rýchlo množiť a putujú do všetkých orgánov. Parazity nie sú tým najväčším problémom, ale skôr imunitná reakcia. Vedci tvrdia, že práve to by malo byť spúšťačom záhadnej choroby.

S touto teóriou nesúhlasia starší ľudia, ktorí tvrdia, že v detstve sa muchničkami nenakazili, aj keď žili v ich blízkosti. Ďalší tvrdia, že keď pozdĺž riek pri dedinách vysekali trávu, ubudli muchničky a aj prípady detí, ktoré ochorením trpeli. Vynorili sa aj hypotézy, že je za tým podvýživa alebo pojedanie nejedlých húb v čase, keď v oblasti panuje hlad. Huby majú brániť prijímaniu vitamínu B6, čo vedie k degenerácii mozgu. Miestni v minulosti z choroby obvinili aj rozvojovú pomoc. Obyvateľstvu údajne nerobilo dobre, keď v zúfalstve jedli chemikáliami ošetrené osivo, ktoré dostali, aby mohli zasiať ďalšiu úrodu. Síce ochoreli, ale syndróm prikyvovania to nebol.

Dedinčania obviňujú aj opičie mäso, ktoré sa v regióne často konzumuje. Iní zase tvrdia, že sú za tým kúzla. Medicína aj napriek tomu urobila menší pokrok. Pred rokmi malo len máloktoré dieťa šancu, že sa dožije dvadsiatky, teraz je to inak. Lekári totiž urobili rázne rozhodnutie. Keď sa príznaky podobajú epilepsii, ochorenie liečia liekmi na epilepsiu. V ohrozených regiónoch sa aj ako prevencia rozdáva ivermektín. Hoci deti nie je možné úplne vyliečiť, kvalita ich životov sa výrazne zlepší. Záchvaty sú menej časté, okrem toho nie sú také silné a telesná i mentálna zaostalosť sa spomalí, prípadne zastaví.