Deti z tejto krajiny majú iný typ chôdze ako iné. Čo ovplyvňuje jej rýchlosť a dĺžku kroku?

Výskum, ktorý bol publikovaný v časopise Scientific Reports, uviedol, že aj keď sú vzorce chôdze japonských detí vo veku od 6 do 12 rokov podobné deťom z iných krajín, ich vývoj sa v priebehu rokov líši. Vekovo podmienené rozdiely v pohyboch dolných končatín počas chôdze posudzovali vedci z Nagoyskej univerzity v Japonsku, uvádza portál Independent.

Chôdza človeka sa označuje ako zložitý motorický vzorec, ktorý je nevyhnutný pre väčšinu každodenných činností. Pozostáva zo sledu pohybov zahŕňajúcich bedrá, kolená aj chodidlá. Výskumníci tvrdia, že chôdza môže mať rozhodujúci vplyv pre meranie kvality života a zdravotného stavu človeka. Pochopenie síl, ktoré sú späté s chôdzou, môžu dopomôcť pri liečbe ľudí s poruchami pohybu.

Odborníci prišli na štyri dôležité rozdiely medzi určitými vekovými skupinami. Pri 11- až 12-ročných deťoch došlo k nárastu počtu krokov vykonaných za minútu v porovnaní s deťmi vo vekovej skupine 6 až 8 rokov. Okrem toho bola zistená kratšia dĺžka kroku u detí vo veku 11 až 12 rokov v porovnaní s deťmi vo veku 9 až 10 rokov. Japonské deti vo veku 11 až 12 rokov mali počas chôdze menší rozsah pohybu kolena.

"Sme presvedčení, že rozdiely v životnom štýle, stavbe a kultúrnych faktoroch ovplyvňujú chôdzu japonských detí," vysvetlil spoluautor štúdie Tadashi Ito. "Tento aspekt pravdepodobne neovplyvní zdravie japonských detí, ale naznačuje vlastnosti odlišné od vlastností detí v iných krajinách. Dané výsledky prinášajú podstatný nástroj na hodnotenie normálnej, ako aj patologickej chôdze. Navyše môžu určiť účinnosť ortopedickej liečby a rehabilitácie porúch chôdze," podotkol.

V inej štúdii sa vedci zapodievali tým, ako rýchlosť chôdze ovplyvňuje osobnosť a povahové črty človeka, uvádza portál Inc. Keď vedci skúmali údaje o 15 000 dospelých a skúmali ich štýly chôdze, ktoré chceli prepojiť s ich povahou, dospeli k zaujímavým zisteniam. "Tí, ktorí kráčajú rýchlejšie, sú s väčšou pravdepodobnosťou extrovertní, svedomití a otvorení novým skúsenostiam. Neurotickí ľudia však mali tendenciu chodiť pomalšie," myslia si experti.

Výskumníci skúmali aj vek účastníkov. S pribúdajúcimi rokmi je jasné, že človeku sa chôdza spomalí. Vedci však tvrdia, že nie každý spomalí chôdzu rovnakým tempom. "Osobnosť neovplyvňovala len rýchlosť chôdze, ovplyvnila aj to, ako sa chôdza časom menila. Tí, ktorí dosiahli nižšie skóre v neurotizme a vyššie v extraverzii, svedomitosti a otvorenosti, mali v porovnaní s ostatnými účastníkmi pomalší pokles rýchlosti chôdze," tvrdia.

Ich výskum tiež uvádza, že tieto zistenia sa zhodujú so starším výskumom, ktorý naznačuje, že ľudia s vyšším neurotizmom a nižšou svedomitosťou majú menej fyzickej aktivity a viac sedavé správanie.