Ktorá hodina v dni je najstresujúcejšia? Výskumy odhalili, čo ľudí privádza do napätia

Až 2 000 dospelých ľudí sa v Spojenom kráľovstve zúčastnilo prieskumu týkajúceho sa tej najstresujúcejšej časti dňa. Výskum odhalil, že dochádzanie do práce a dopravovanie detí do školy je pre mnohých najviac stresujúce. Vysvitlo, že 7:23 je tým najhorším a najstresujúcejším časom dňa, uvádza portál Daily Mail.

Účastníci taktiež zoradili 50 najstresujúcejších udalostí, ktoré sú typické pre bežný deň a zoradili ich podľa toho, ktorá ich stresuje najviac. Na prvom mieste skončilo uviaznutie v zápche a v prvej päťke sa objavilo aj rozliatie tekutiny na koberec, zašpinenie oblečenia, neskoré prebudenie sa či rozbitie misky alebo pohára.

V zozname sa ocitlo aj spálené jedlo, zakopnutie na verejnosti, žiadne parkovacie miesto, meškanie do práce, trus vtáka, ktorý skončí na človeku, meškanie verejnej dopravy či neporiadok spôsobený dieťaťom alebo domácim zvieraťom. Prieskum odhalil, že dospelí čelia každý deň približne trom stresujúcim udalostiam. Aby toho nebolo málo, u žien sa tieto udalosti vyskytujú približne o hodinu skôr než u mužov.

Vedci sa zhodujú na tom, že stres, nervozita alebo vyčerpanosť môžu v strednom veku zvýšiť riziko demencie. Z výskumu vyplynulo, že medzi hlavné príčiny každodenného stresu patrí hlavne únava, čo uviedlo až 46 % opýtaných. Na druhom mieste skončil prerušovaný nočný spánok (36 %) a na treťom rušný deň v práci (33 %).

Stresujúce udalosti, ktorým ľudia čelili, v nich vyvolali frustráciu (32 %), úzkostné stavy (23 %) alebo únavu (21 %). Skúmaná vzorka tiež uviedla, že pomerne často mysleli až na päť vecí naraz, zatiaľ čo 16 % opýtaných uviedlo, že čelili viac stresujúcim udalostiam počas dňa ako ostatní. Odborníci preto varujú, že keď je človek v chronickom strese, aktivuje sa reakcia organizmu nazývaná bojuj alebo uteč.

Práve to vyvoláva stúpanie hladiny adrenalínu, ktorý zvyšuje srdcovú frekvenciu a krvný tlak. Navyše sa môže uvoľniť viac kortizolu, čo zvyšuje množstvo cukru v krvi. Vo voľnej prírode sa stres spúšťa napríklad v reakcii na blížiaceho sa predátora, ktorý je pre korisť hrozbou. Akonáhle však pominie, hladiny hormónov sa vrátia do normálu.

V modernom svete to tak často nefunguje a niektorí ľudia sú v permanentnom strese, čo predstavuje pre telo množstvo zdravotných rizík. Výskumy totiž dokázali, že chronický stres môže viesť k vysokému krvnému tlaku, srdcovým ochoreniam či oslabenému imunitnému systému.