02. dec. 2022 o 13:32
Miloš Audi, edition.cnn.com, nanicmama.sme.sk

Oslava narodenia Ježiša Krista: Ako sa v rôznych krajinách sveta slávi obdobie adventu?

placeholder
Ako sa v rôznych krajinách sveta slávi obdobie adventu?
Zdroj: istock.com

Všetci ľudia vedia, že keď sa začne advent, pomaly sa blížia aj Vianoce. Ako však vznikol a aké tradície a zvyky počas tohto obdobia slávia rôzne náboženstvá a krajiny vo svete?

Zaujímavosti
02. dec. 2022 o 13:32
Oslava narodenia Ježiša Krista: Ako sa v rôznych krajinách sveta slávi obdobie adventu?

Všetci ľudia vedia, že keď sa začne advent, pomaly sa blížia aj Vianoce. Ako však vznikol a aké tradície a zvyky počas tohto obdobia slávia rôzne náboženstvá a krajiny vo svete?

Na Slovensku je u ľudí veľmi obľúbené adventné obdobie pred Štedrým večerom, ktoré sprevádzajú vence, zapaľovanie sviečok či kalendáre plné čokolády. Tradície ale závisia aj od lokality, kde sa dodržiavajú (podobne ako pri mnohých iných aspektoch každého náboženstva). Spravodajský portál CNN preto popísal adventné a vianočné zvyky v rôznych krajinách sveta.

Adventný veniec
Adventný veniec
Zdroj: istock.com

Čo je to advent?

Advent pochádza z latinského slova adventus, čo znamená príchod alebo návšteva. Jeho začiatky siahajú do 4. storočia nášho letopočtu, kedy z východu prišiel do Galie a Španielska nový zvyk prípravy na príchod Krista. Pre rímskokatolícku cirkev ide o začiatok liturgického roka a je vymedzený štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista, pričom ide aj o obdobie duchovnej prípravy na Vianoce.

Považuje sa tiež za oslavu pozemského narodenia Božieho syna približne pred 2000 rokmi, ale aj za prípravu a očakávanie jeho druhého príchodu. Každá adventná nedeľa má vlastnú duchovnú tému a je spojená so slávnostným zapálením sviece. Oslava, tradície a aj zvyky z tohto obdobia sa však v mnohých častiach sveta líšia.

Oslava príchodu Ježiša Krista
Oslava príchodu Ježiša Krista
Zdroj: istock.com (ilustračné)

Slovensko

Na Slovensku sa v období adventu slávia okrem cirkevných tradícií aj mnohé staré ľudové zvyky. Medzi ne patrí napríklad 30. november, ktorý uctieva pranostika svätého Ondreja. V ten deň sa slobodné dievčatá mohli dozvedieť informácie o svojom budúcom ženíchovi. K známym dňom v období adventu patrí aj 4. december, kedy si pripomíname pranostiku svätej Barbory. Trhali sa vtedy aj vetvičky zo stromov alebo kríkov. Keď do Štedrého dňa rozkvitli, znamenalo to, že sa dievča do roka vydá.

K obľúbeným tradíciám patrí aj Mikuláš, ktorý sa slávi 6. decembra. Ráno si na tento sviatok poslušné deti vždy nájdu maškrty, pričom neposlušné dostanú uhlie. Okrem Mikuláša je tiež známa aj svätá Lucia, ktorá má meniny 13. decembra. Tá sa považovala za najväčšiu zo všetkých bosoriek. Dospelí i deti často jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi v tomto období alebo ponorili metlu z jedľových vetiev do svätenej vody a pokropili ňou celý dom.

Medzi najobľúbenejšie sviatky na Slovensku patrí svätý Mikuláš.
Medzi najobľúbenejšie sviatky na Slovensku patrí svätý Mikuláš.
Zdroj: istock.com (ilustračné)

Rakúsko

U nášho západného suseda vznikol jeden z najslávnejších vianočných chválospevov s názvom Tichá noc. Koleda sa v nemčine nazýva Stille Nacht a prvýkrát sa objavila v kostole sv. Mikuláša v Oberndorfe pri Salzburgu 24. decembra 1818, kde ju zahral organista Franz Xaver Gruber spoločne s kaplánom Josephom Mohrom.

Advent je v Rakúsku známy aj ako "najpokojnejšie obdobie v roku". Podobne ako na Slovensku obyvatelia slávia obľúbené staré zvyky vrátane pečenia medovníkov, spievania kolied či vešania vianočných ozdôb.

Čína

Aj keď sa vám pri pomyslení na advent možno nevybaví krajina s najvyšším počtom obyvateľov na svete, približne 5,1 percenta z 1,41 miliardy ľudí žijúcich v Číne tvoria kresťania.

Čínski kresťania počas adventu rozžiaria svoje domovy farebnými papierovými lampášmi a vystrihnutými červenými pagodami, ktoré označujú východoázijský orientálny vežovitý chrám. Obyvatelia pritom dodržiavajú mnohé z tradícií, ktoré priniesli západní misionári. Novým zvykom je aj rozdávanie jabĺk, ktoré sa predávajú v obchodoch zabalené vo farebnom papieri.

Charakteristické lampáše
Charakteristické lampáše
Zdroj: istock.com

Chorvátsko

Asi 86% ľudí v tejto krajine na Balkánskom polostrove sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi a advent je veľkou súčasťou ich náboženského života. Pre niektorých Chorvátov sa prípravy na Vianoce začínajú už pred adventom, presnejšie 25. novembra, kedy sa slávi Sveta Kata (Sviatok sv. Kataríny).

Chorváti radi slávia aj sviatok svätého Mikuláša (Sveti Nikola) či svätej Lucie (Sveta Lucija), ktorá v niektorých častiach krajiny nosila darčeky 13. decembra namiesto Štedrého dňa. 4. decembra sa slávi aj takzvaná Božićna pšenica, čo je deň, kedy matky zasadia pšeničné zrná. Veria, že čím vyššie toto obilie vyrastie, tým úspešnejší bude nasledujúci rok.

Chorvátske ženy sadia 4. decembra pšenicu.
Chorvátske ženy sadia 4. decembra pšenicu.
Zdroj: istock.com (ilustračné)

Nemecko

Rodiny v celom Nemecku vytvárajú vlastné vence so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú adventné nedele. Na koniec týždňa sa pri ňom všetci stretávajú, aby si zaspievali koledy a zapálili ďalšiu sviečku.

Jednou z najstarších vianočných pochutín v Nemecku je takzvaná štóla. Ide o druh pečeného vianočného koláča, ktorý je plnený sušeným ovocím alebo vlašskými orechami. Má tvar bochníku, ktorý pripomína malého Ježiška zabaleného v plienkach.

Nemecká štóla
Nemecká štóla
Zdroj: istock.com (ilustračné)

Maďarsko

Popri vencoch, sviečkach a adventných kalendároch patrí medzi maďarské tradície aj takzvané matutínum. Ide o omše, ktoré sa u nášho južného suseda konajú každé ráno od prvej adventnej nedele až do 1. sviatku vianočného. Podľa povery sa po krajine potulovali bosorky, preto sa pred zvonením museli zavrieť všetky stodoly. Počas adventu ľudia tiež zakopávali svoje peniaze, pretože verili, že budú očistené.

Klasickou maďarskou adventnou pochúťkou, ktorú môžu poznať aj obyvatelia južného Slovenska, je závin bejgli. Je to rolovaný múčnik tradične plnený makom alebo vlašskými orechami.

Tradičný závin bejgli
Tradičný závin bejgli
Zdroj: istock.com

Mexiko

Advent v Mexiku (a aj v krajinách Latinskej Ameriky) sa slávi náboženským festivalom známym ako Las Posadas (po španielsky Hostince). Táto slávnosť, ktorá sa koná od 16. do 24. decembra, označuje cestu Márie a Jozefa z Nazaretu do Betlehema a hľadanie bezpečného útočiska, kde by sa mohol narodiť Ježiš.

Každý večer vedie dieťa prezlečené za anjela sprievod v mestách a dedinách po celom Mexiku. Skupina chodí do vybraných domov a ľudia im často ponúknu občerstvenie. Omša sa koná každý deň po sprievode a na záver bohoslužby deti rozbíjajú piñaty naplnené sladkosťami, hračkami a príležitostne aj peniazmi. Tento zvyk sa pritom dodržiava aj v niektorých častiach Spojených štátov.

Poľsko

Pre katolícke Poľsko je advent obdobím modlitieb, pôstu a duchovnej prípravy na Vianoce. Počas dlhých večerov sa ľudia zdržiavajú zvyčajne vo vnútri, pričom vyrábajú ozdoby na vianočný stromček, darčeky, pečú vianočné pečivo a pripravujú ďalšie pochúťky na blížiace sa sviatky.

Poliaci sa tradične zúčastňujú skorých ranných omší nazývaných roráty, ktoré začínajú ešte pred svitaním. Prítomní počas nich zapaľujú sviečky, ktoré majú symbolizovať prichádzajúce denné svetlo a spásu. Omše pripomínajú Izaiášovo proroctvo o mesiášovi, započaté zvestovaním archanjela Gabriela Panne Márii.

Spojené kráľovstvo

Zatiaľ čo mnohé adventné a vianočné tradície siahajú v Spojenom kráľovstve stáročia do minulosti, existuje aj zvyk s názvom Christingle, ktorý sa zaviedol neskôr. Aj keď ho Nemci slávili už v 40. rokoch 18. storočia, v Spojenom kráľovstve sa začal oslavovať až koncom 60. rokov 20. storočia.

Slovo označuje symbolický predmet alebo službu. Predmet sa vyrába z pomaranča, pričom je ozdobený sviečkou, červenou páskou a rôznymi sladkosťami. Naopak služba zahŕňa modlitby, čítanie a spev. Slúži aj ako finančná zbierka pre detské charitatívne organizácie, ktorá sa môže konať od začiatku adventu až do Hromníc, ale najčastejšie sa uskutočňuje na Štedrý večer.

Filipovka

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa počas adventu slávi obdobie s názvom Pôst pred sviatkom Narodenia Pána, ktoré je hovorovo známe aj pod názvom Filipovka. Toto meno získalo vďaka tomu, že sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa.

Prebieha až 40 dní od 15. novembra do 24. decembra podľa revidovaného juliánskeho kalendára. Pre cirkvi, ktoré sa však stále riadia tradičnou starodávnou verziou, toto obdobie začína 28. novembra a končí 6. januára.

Filipovka značí Pôst pred sviatkom Narodenia Pána.
Filipovka značí Pôst pred sviatkom Narodenia Pána.
Zdroj: istock.com (ilustračné)