Zaujímavosti
photo Foto
video Video
24. mar. 2024 o 07:58
Miloš Audi, dailymail.co.uk

Najutajovanejšie mesto ZSSR: Odpálili tu až 450 jadrových bômb, miestni o ničom netušili

placeholder
Najutajovanejšie mesto ZSSR.
Zdroj: istock.com

V Kazachstane leží mesto, ktoré bolo utajované viac ako 40 rokov. Dôvodom je, že v tejto oblasti Sovietsky zväz odpálil niekoľko stoviek jadrových bômb, pričom testovali účinok radiácie na ľudí.

Zaujímavosti
24. mar. 2024 o 07:58
Najutajovanejšie mesto ZSSR: Odpálili tu až 450 jadrových bômb, miestni o ničom netušili

V Kazachstane leží mesto, ktoré bolo utajované viac ako 40 rokov. Dôvodom je, že v tejto oblasti Sovietsky zväz odpálil niekoľko stoviek jadrových bômb, pričom testovali účinok radiácie na ľudí.

V časoch studenej vojny sa diali aj veci, ktoré sú utajované ešte dnes. O jednej z nich však nedávno vytvorili dokument dvaja filmári, ktorí navštívili preživších obyvateľov mesta zo sovietskej éry v Kazachstane. Ako informoval portál DailyMail, toto miesto v minulosti slúžilo aj ako testovacia lokácia na odpaľovanie jadrových bômb, pričom sovietska armáda chcela zistiť, aký dopad budú mať výbuchy na zdravie ľudí. V priebehu rokov tu nakoniec vybuchlo niekoľko stoviek hlavíc.

Najutajovanejšie mesto

Zaujímavý dokument vytvorili filmári Thomas Brag a Staffan Taylor. Navštívili Kurchatov, ktorý leží v severozápadnom Kazachstane, pričom sa označoval za najutajovanejšie mesto v celom ZSSR. Vytvorené bolo v roku 1947 ako sídlo sovietskeho programu jadrových zbraní. V tom čase nebolo vidieť ani na mapách, a to práve pre vysoký stupeň utajenia.

Odhaduje sa, že v odľahlej osade a okolí mesta žil v čase jadrového programu v rokoch 1949 až 1989 viac ako jeden milión ľudí. V súčasnosti tam však býva len zlomok z toho, pričom mnohé z budov zostali opustené.

Odpálili tu stovky bômb

Dvojica filmárov v dokumente s názvom 50 hodín v najrádioaktívnejšom meste na Zemi, ktoré bolo vymazané z máp nachádza štyroch miestnych obyvateľov, ktorí boli ochotní rozprávať o jadrových testoch vedených doslova na ich prahu. Všetci v rozhovoroch vysvetlili, že v tom čase netušili, čo sa dialo, pretože úrady ľudí neinformovali o žiadnych nekalých aktivitách.

Hoci obyvatelia z času na čas cítili, že sa im domy triasli, považovali to za vyčíňanie extrémneho počasia. "Nevedeli sme, že je to také zlé. Teraz o tom každý píše a hovorí. A my sme v tom čase nemali o ničom tušenie," uviedla obyvateľka menom Nadežda Golovina, ktorá bola v mladosti nevedomky svedkom odpálenia až 456 jadrových bômb.

Zmizli bez stopy

Ďalší miestny, ktorého filmári označili menom strýko Serikpay, prezradil, že odpaľovanie sa dialo v testovacej lokalite zvanej Semipalatinsk. Toto miesto sa nachádzalo iba približne 160 kilometrov od Kurchatova. "Stal som sa baníkom a mojou úlohou bolo pomáhať so stavaním chodieb na jadrové testy," uviedol obyvateľ s tvrdením, že každý, kto o svojom zamestnaní hovoril, zrazu zmizol bez stopy.

Počas 50-tych rokov minulého storočia sa uvádzalo, že jedna detonácia v oblasti mala za následok štvornásobne väčší počet prípadov choroby z ožiarenia ako v prípade černobyľskej katastrofy. Tento fakt potvrdil aj Serikpay, ktorý vysvetlil, že mohol počas jednej zmeny pracovať len 30 minút, a to kvôli vysokej úrovni radiácie. "Ak boli hodnoty nižšie, mohli sme kopať dlhšie," uviedol.

Napriek tomu, že sa Serikpay dožil vysokého veku 73 rokov, mnohí nemali také veľké šťastie. "Samozrejme, že to ovplyvnilo zdravie ľudí. Mnohí ľudia tu majú rakovinu. Vtedy sme boli deti a ničomu sme nerozumeli. Ani dospelí nevedeli, že hríbový mrak je nebezpečnejší ako vibrácie či rozbité okná," poznamenala obyvateľka menom Lyubov Filina.

Koniec testovania jadrových zbraní

Až v roku 1989 sa na verejnosť dostali informácie o rádioaktívnej kontaminácii z testovacej lokality Semipalatinsk. Tieto zistenia vyvolali masové pobúrenie obyvateľov, pričom kazašská vláda požadovala, aby Moskva ukončila jadrové testovanie. Aktivisti nakoniec vyhrali a 29. augusta 1991 bola nukleárna testovacia lokalita Semipalatinsk oficiálne zatvorená, pričom všetky testy v regióne boli zakázané.

Kazachstan sa v tom istom roku tiež odtrhol od bývalého Sovietskeho zväzu. Serikpay dodal, že väčšina ľudí po tejto zmene opustila Kurchatov. "V roku 1991, keď bolo testovacie miesto zatvorené, všetko sa skončilo. Ľudia sa odsťahovali a Sovietsky zväz sa rozpadol," vysvetlil.

Serikpay pokračoval v práci v Semipalatinsku aj po jeho zatvorení a v rokoch 1996 až 1999 pomáhal Američanom toto miesto demontovať. Vo filme tiež prezradil, že bol pri vykopávaní nevybuchnutej bomby, ktorú v roku 1995 bezpečne odpálili v podzemnom tuneli. "Mali sme ju nainštalovať, no nestihli sme ju použiť," poznamenal.

Ku koncu dokumentu sa miestnych pýtali aj na súčasnú globálnu situáciu a rastúce napätie, ktoré môže vyvrcholiť do jadrovej vojny. "Každý štát vyvíja svoju výzbroj. Ale chcel by som mať pokojné nebo nad hlavou, nemať s nikým konflikty. My chceme mať všade mier. Vyzývam preto všetky krajiny, ktoré majú jadrové zbrane, aby znížili ich počet alebo ich demontovali podobne ako Kazachstan," dodal Serikpay.