26. mar. 2024 o 16:00
Famous.cz, obkec.sk

Najslušnejší vták sveta? Sýkorka pred vstupom do hniezda dáva partnerovi signál "až po tebe"

placeholder
Sýkorka japonská
Zdroj: iStock

Vedeli ste, že aj sýkorky japonské dokážu byť naozaj galantné? Štúdia totižto ukázala, že tieto vtáky poznajú ľudské zdvorilostné gesto, ktoré medzi sebou bežne používajú.

Zaujímavosti
26. mar. 2024 o 16:00
Najslušnejší vták sveta? Sýkorka pred vstupom do hniezda dáva partnerovi signál "až po tebe"

Vedeli ste, že aj sýkorky japonské dokážu byť naozaj galantné? Štúdia totižto ukázala, že tieto vtáky poznajú ľudské zdvorilostné gesto, ktoré medzi sebou bežne používajú.

Sýkorka japonská bola donedávna vnímaná ako poddruh našej sýkorky veľkej. Sfarbením sú si totižto veľmi podobné. Podľa najnovších výskumov však ide o dva samostatné druhy. Dokazuje to aj pozorovanie japonskej sýkorky, ktorá ukazuje zaujímavé správanie. Samica totižto pred vstupom do dutiny láka krídlami samca, aby vošiel ako prvý. Tento uvítací ceremoniál pritom praktizujú všetky vtáky tohto druhu.

Komplexná komunikácia

Ornitológovia z Tokijskej univerzity odhalili, že sýkorka japonská (Parus minor) máva krídlam, aby naznačila svojmu partnerovi, že má vstúpiť do hniezda ako prvý. Prejavuje tak zdvorilostné gesto, ktoré biológovia poznali len u primátov. Sýkorka tiež vytvára zložité zvuky v špecifickom poradí, aby tak dokázala sprostredkovať informačne zložité správy.

"Už viac ako sedemnásť rokov sa zaoberám štúdiom týchto fascinujúcich vtákov. Nepoužívajú totižto špecifické volanie len na vyjadrenie konkrétnych významov, ale taktiež ich kombinujú do fráz pomocou syntaktických (vetných, pozn.red) pravidiel. Tieto rôzne vokalizácie ma viedli k zahájeniu výskumu ich potenciálneho využitia fyzických gest. V našom najnovšom výskume sme odhalili, že sýkorka japonská ich používa na komunikovanie," tvrdí autor štúdie Tošitaka Suzuki z Tokijskej univerzity.

Galantné samice

Počas analýzy 321 návštev hniezdnej dutiny jeho tím videl, že mávanie krídel naviedlo partnera k tomu, aby vošiel ako prvý, zatiaľ čo ten, kto mával, vchádzal ako druhý. Podľa tímu vtáky cielene nasmerovali trepotanie na druha a nie na vchod, akoby mu chceli naznačiť jeho miesto pobytu. Zaujímavé je, že toto gesto predvádzali častejšie samice vtákov. Pokiaľ tak neurobili, obvykle vošli ako prvé, čo naznačuje, že celému procesu dominujú práve ony.

"Pri návštevách hniezda, kedy sa obaja rodičia priblížili k hniezdu súčasne, predvádzala samica mávanie krídlami v 24 % prípadov, zatiaľ čo samce toto gesto využili iba v 6 %," dodal profesor Suzuki.