Brána bohov: Ľudia veria, že záhadné dvere vytesané do hory slúžia na cestu do iných svetov

Okolo takzvanej "Brány bohov" koluje množstvo mýtov. Miestny turistický sprievodca Jose Luis Delgado Mamani na ňu narazil v roku 1996. Od svojho objavu je Aramu Muru spojená s viacerými legendami. Posledných 4 000 rokov bola okolitá oblasť hôr a jazera Titicaca domovom mnohých starých domorodých komunít vrátane civilizácie Inkov, ktorej vládol Pachacuti Inca Yupanqui, uvádza portál IFLScience.

Inkovia verili, že toto obrovské jazero je miestom, kde sa zrodil svet a kam sa po smrti vracia duch človeka. Hovorí sa, že Aramu Muru slúžilo ako pútnické miesto a populárne boli aj príbehy o nadprirodzených vlastnostiach, ktorými oplýva. Brána mala ceremoniálne a astronomické využitie. Dosahuje výšku a šírku 7 metrov a presne v jej strede sa nachádzajú dvere. Tí, ktorí miesto navštívia, tvrdia, že keď o ňu oprú čelo, cítia sa bezpečne a pokojne.

Aj keď je o pôvode dverí dostupných veľmi málo informácií, mnohé príbehy pochádzajú od indiánskych komunít. Mytológia zvyčajne poukazuje na to, že ide o akýsi portál alebo hviezdnu bránu, ktorá sa používala na cestovanie do iných svetov. Niektorí tiež veria, že bohovia používajú dvere na to, aby mohli navštíviť a skontrolovať svoje kráľovstvá.

Koluje aj legenda, že keď inkský kňaz Aramu Muru utekal pred Španielmi, vzal z chrámu Koricancha zlatý slnečný disk známy ako "kľúč bohov siedmich lúčov". Putoval s ním 450 kilometrov od pôvodného miesta až ku kamenným dverám, do ktorých ho vložil. Dvere, ktoré pôsobili ako portál, sa otvorili a kňaz nimi prešiel a zmizol.

Vo chvíli, ako krajinu Inkov napadli španielski dobyvatelia, zlato, ktoré patrilo Inkom, ako aj ich prírodné zdroje boli rozkradnuté. Invázne armády na mieste zanechali kiahne, ktoré sa rýchlo rozšírili a nakoniec v roku 1592 prispeli k pádu ríše Inkov.