Prečo sú banány rádioaktívne a za čo dostali "Nobelovku"? 5 faktov o žltom ovocí vás prekvapí

Radiácia alebo žiarenie je v podstate energia, ktorá sa šíri z jedného bodu do druhého, buď ako vlny alebo častice. Každý deň sme vystavení žiareniu z rôznych prírodných či umelých zdrojov. Kozmické žiarenie zo Slnka a vesmírneho priestoru, žiarenie z hornín a pôdy, ako aj rádioaktivita vo vzduchu, jedle a vode, to všetko sú zdroje prirodzeného žiarenia, uvádza portál ScienceAlert.

Aj banány sú bežným príkladom prírodného zdroja žiarenia. Obsahujú vysoké hladiny draslíka a jeho menšie množstvá sú naozaj rádioaktívne. Nie je tu však žiaden dôvod na obavy, pretože množstvo žiarenia je veľmi nízke a neškodné. K umelým zdrojom žiarenia zas patrí napríklad žiarenie v lekárskych ambulanciách - röntgenové lúče či žiarenie z telefónov.

Vo všeobecnosti ale koluje mylná predstava, že umelé zdroje žiarenia sú nebezpečnejšie ako tie, ktoré sa vyskytujú prirodzene. To však nie je pravda. Záleží totiž na type, sile a aj na tom, ako dlho ste žiareniu vystavení. Potrebné je aj rozlíšiť rozdiely medzi radiáciou a rádioaktivitou. Rádioaktivita sa vzťahuje na nestabilný atóm, ktorý podlieha rádioaktívnemu rozpadu. Energia sa uvoľňuje vo forme žiarenia vo chvíli, keď sa atóm pokúša dosiahnuť stabilitu alebo sa stane nerádioaktívnym.

Inými slovami, rádioaktivitu možno označiť za proces, kedy sa atóm rozpadá a za radiáciu sa pokladá uvoľnená energia počas tohto procesu. Všeobecne platí, že čím je energia radiácie vyššia, tým je vyššia pravdepodobnosť, že nás poškodí. Za nebezpečnú radiáciu sa považuje ionizujúca radiácia, ale aj neionizujúca predstavuje hrozbu. K neionizujúcej radiácii patria UV lúče zo Slnka. V prípade, že sme im vystavení pridlho, môžu nás spáliť, čo vedie k rakovine.

Možno vás to prekvapí, ale aj my sme rádioaktívni. Ľudské telá boli skonštruované tak, aby zvládali malé množstvá žiarenia, preto neexistuje žiadne nebezpečenstvo z množstva, ktorému sme vystavení v našom bežnom každodennom živote.

Okrem rádioaktivity sú banány známe aj tým, že na celom svete rastie viac ako 1 000 rôznych odrôd rozdelených do 50 skupín, uvádza portál TheFactSite. Niektoré sú sladké, ako napríklad banány Cavendish, ktoré sú najbežnejšie a najviac vyvážané.

Medzi typické bobuľové plody patria napríklad černice, čučoriedky či granátové jablko, no v tejto skupine nájdeme aj banány. Bobuľa je mäkká a šťavnatá plodina, ktorá obsahuje semená, čo je pre plody banánovníka typické. Preto sa aj banány radia medzi epigeické bobule.

Banány v roku 2014 získali dokonca aj Nobelovu cenu. Našťastie, nešlo o reálnu cenu, ale o Ig Nobelovu cenu, ktorá ju len paroduje. Udeľuje sa za neobvyklé alebo triviálne výsledky vedeckého výskumu. Tím vtedy odhalil, prečo sú banány také klzké. Ako sa ukázalo, za všetko môžu molekuly polysacharidov v šupke a ide o látku, ktorá sa nachádza aj v našich kĺboch.

Vedeli ste tiež, že banány obsahujú približne 75 % vody? V porovnaní s uhorkou alebo reďkovkou je to len veľmi málo. Tie v sebe majú 95 % až 96 % vody. Prekvapili vás tieto skutočnosti o obľúbenom ovocí?