Ktorá generácia je najlenivejšia? Podľa prieskumu zmenila pracovnú morálku najmä pandémia

Výsledky prieskumu ukázali pravdu o tom, ktorá generácia je "imúnna voči lenivosti" a ktorá je naopak tá menej aktívna. Ukázalo sa, že najmenej sa chce vykonávať úlohy mladším ľuďom, a to najmä mileniálom a generácii Z. Ako informoval portál New York Post, tento trend môžu podľa odborníkov spôsobovať viaceré parametre, pričom najzávažnejším z nich je nedostatok motivácie.

Prieskum sa nedávno rozhodla vykonať organizácia Immigration to Australia, ktorá zaznamenáva počet prisťahovalcov prichádzajúcich k protinožcom. Nezávislá inštitúcia pritom vyzvala 1 002 Austrálčanov, aby zhodnotili ich pracovné návyky po pandémii s cieľom pochopiť, ako sa zmenili ich postoje po lockdowne.

Jedna tretina respondentov vo veku od 18 do 30 rokov pritom priznala, že v dôsledku poklesu miery nezamestnanosti prijala uvoľnenejší pohľad na svoju prácu, pričom až 77 percent nemá v úmysle vrátiť sa v dohľadnej dobe k svojim spôsobom spred pandémie. Mladší Austrálčania si tiež s väčšou pravdepodobnosťou doprajú hodinu voľna pri práci z domu, pričom tento zvyk priznalo až 14 percent ľudí mladších ako 34 rokov.

Väčšina mladých ľudí však v prieskume uviedla, že aj napriek tomu je ich pracovná morálka dobrá a podľa nich neexistuje nikto, kto by ich mohol nahradiť. "Je zaujímavé vidieť toľko Austrálčanov, ktorých nezaujíma súboj o prácu, najmä keď čelia problémom rastúcich životných nákladov. Avšak na podporu zdravej konkurencie je nevyhnutné, aby sa každý usiloval o úroveň produkcie pred pandémiou," povedal Alon Rajic, zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Immigration to Australia.

Na rozdiel od mladých ľudí, zástupcovia generácie X a baby boomerov si zachovali neochvejnú oddanosť svojej práci, pričom takmer deväť z 10 zamestnancov staršej generácie je motivovaných a majú silnú pracovnú morálku. Ľudia nad 55 rokov tiež uviedli, že sú menej nároční pri pracovných požiadavkách v porovnaní s mladšou generáciou a častejšie sa stretávajú so svojimi kolegami.

Organizácia uviedla, že existuje množstvo dôvodov, prečo sa mladšie generácie v práci tak nesnažia. Jedným z nich môže byť napríklad znižujúca sa miera nezamestnanosti. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky sa miera nezamestnanosti v apríli pohybovala na úrovni 5,34 percenta, čo je oproti marcu pokles o viac ako 0,2 percenta.

To podľa odborníkov môže naznačovať, že je dostupných viac pracovných miest ako kvalifikovaných pracovníkov. Z tohto dôvodu si mladšie generácie uvedomujú, že existuje veľa príležitostí na pohyb, najmä v oblasti obchodu a služieb, kde je dopyt po pracovníkoch vysoký.

Druhým dôvodom, prečo si mladšie generácie osvojili menej formálny prístup k práci, je ten, že sa chcú vyhnúť syndrómu vyhorenia. Nový plán výskumníkov z austrálskej Macquarie University’s Business School naznačil, že dôchodkový vek by sa mal do roku 2050 dostať nad hranicu 70 rokov v dôsledku nízkej pôrodnosti a starnutia populácie. Zvýšenie dôchodkového veku spôsobí, že mladší ľudia budú pracovať oveľa dlhšie a kvôli tomu si stanovia iné životné priority.

Rajic pritom poznamenal, že medzi generáciami nastala aj zmena motivácie a cieľov. "Starších ľudí tradične poháňalo zameranie sa na kariérny postup a snaha vypracovať sa. Oni si totiž cenili úspech vo svojom pracovnom živote," uviedol s tvrdením, že mladé generácie sa viac zamerali na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a chcú uspieť vo viacerých oblastiach svojho života naraz.