Sirupové cunami: Sladká potopa zabila 21 ľudí, ulice zaplavilo 8 miliónov litrov cukru

Krátko popoludní skupinka miestnych hasičov nachádzajúcich sa v blízkosti nádrže ani len netušila, čo sa v ten deň stane. V cisterne sa totiž skladovala melasa používaná na výrobu priemyselného alkoholu. Na tom by nebolo nič zlé, ak by sa jej obsah nevylial do ulíc a neohrozil na živote tamojšie obyvateľstvo, uvádza portál Independent.

Onedlho začuli zvláštny zvuk. Súčiastky sa z 15 metrov vysokej zásobnej nádrže začali uvoľňovať a odstreľovať, čo spôsobilo silný rachot. Nikomu by ani len vo sne nenapadlo, že vypukne obrovská melasová povodeň. Sladký sirup zaplavil jednu z najrušnejších štvrtí Bostonu, zabil 21 ľudí a ďalších 150 bolo zranených.

2,3 milióna galónov (8 706 447 litrov) melasy pohltilo bostonské nábrežie ako prílivová vlna. Pri rýchlosti 56 kilometrov za hodinu sladká vlna zdemolovala malé konštrukcie, nákladné auto, ohrozila základy spomínanej požiarnej zbrojnice a dokonca ohla aj pevné oceľové podpery vyvýšeného vlakového nástupišťa.

V priebehu niekoľkých sekúnd boli zaplavené dva mestské bloky a počet obetí začal stúpať. Ľudia, ktorí obedovali vonku a užívali si teplé počasie, sa kvôli sladkej vlne utopili. Zasiahla aj dve 10-ročné deti, ktoré boli blízko nádrže. Niektorí ľudia sa udusili v domoch či pivniciach, ktoré sa rýchlo zaplnili sladkou tekutinou.

Miestni obyvatelia boli v šoku. Jeden z nich opísal moment, kedy počas ležania na posteli začul zvláštny zvuk. Po chvíli sa ocitol v sladkej melase a snažil sa zachrániť svoju sestru aj matku. Ani zvieratá neunikli tejto katastrofe. Kone sa buď udusili v stajniach kvôli záplave melasy alebo boli vážne zranené po ich zrútení.

Niekedy bolo náročné určiť, či o život bojuje zviera alebo človek. Iba pohyb v lepkavej hmote naznačoval, že niekto zápasí o prežitie. Časopis Scientific American vysvetlil, prečo môže byť vlna melasy oveľa smrteľnejšia ako voda. Hustá vlna sirupu vyvierajúca z nádrže sa spočiatku pohybovala dostatočne rýchlo na to, aby zmietla ľudí a zdemolovala budovy. Problémom bola ale skutočnosť, že po chvíli nabrala želatínovú konzistenciu a ľudí tak dostala do pasce.

Už v lete 1918, ktoré bolo zaznamenané ako jedno z najhorúcejších v Bostone, si obyvatelia štvrte North End začali všímať úniky z nádrže. Po tom, ako to jeden zo zamestnancov nahlásil, spoločnosť konala, ale okrem opätovného utesnenia nepodnikla žiadne ďalšie kroky.

Po katastrofe nasledoval súdny proces proti vlastníkovi nádrže. Podľa žalobcov bola cisterna príliš tenká a nekvalitne postavená. Spoločnosť US Industrial Alcohol však tvrdila, že išlo o sabotáž. K tragédii totiž došlo v čase zvýšenej teroristickej aktivity talianskych anarchistických skupín. Práve tie boli neraz obvinené z bombových útokov po celej krajine.

Dokopy tak vznikli tri teórie o príčine prasknutia nádrže. Mohlo to byť jej konštrukčným zlyhaním, fermentáciou melasy, ktorá viedla k erupcii, alebo spomínanou sabotážou. Spoločnosť vytrvalo obviňovala anarchistov, no súdom menovaný audítor s obžalobou nesúhlasil a v roku 1925 rozhodol, že za katastrofu môže organizácia US Industrial Alcohol. Tá obetiam povodne a ich rodinám zaplatila 628 000 dolárov, čo by sa dnes dalo považovať za 9,2 milióna dolárov.

Vlna mala fatálne následky, keďže niektoré telá nedokázali ani len identifikovať. O štyri mesiace neskôr bolo pod prístavom objavené posledné telo pripisované povodni. Sladká vlna je dodnes súčasťou mestského folklóru, no nie jeho dedičstva.