Obrovský morský netvor stáročia desil Vikingov: Vedci vďaka dronom došli k prelomovému objavu

Štúdia uvádza, že morský tvor, o ktorom si historici mysleli, že sa podobá mytologickému krakenovi, je v skutočnosti veľryba. Na korisť mala číhať s otvorenými čeľusťami a čokoľvek, čo medzi ne vplávalo, to prehltla. Vedci si všimli podobný vzorec správania až v roku 2011, keď zbadali vráskavca dlhoplutvého a veľryby Brydeove, ktoré na hladine čakali na korisť s čeľusťami otvorenými dokorán. Nič netušiace húfy rýb vnímajú papuľu ako úkryt a vplávajú tak priamo do smrtiacej pasce, uvádza portál LiveScience.

"Čítal som nórsku mytológiu a bola tam zmienka o tomto bájnom tvorovi. Keď som videl video o novo objavenom správaní veľrýb, prekvapilo ma, že boli opisy ich lovu také podobné. Najskôr som si myslel, že je to len zhoda okolností, no ako sa neskôr ukázalo, náhody neexistujú," uviedol John McCarthy z Flinders University v Austrálii. Následne sa spojili morskí biológovia, archeológovia a odborníci na stredovekú literatúru, aby preskúmali podobnosti medzi správaním stredovekého monštra a touto stratégiou kŕmenia veľrýb.

Podrobný popis hafgufy, čo v preklade znamená morská hmla, sa objavuje v rukopise z 13. storočia nazvanom Konungs skuggsjá (Kráľovské zrkadlo) napísanom pre nórskeho kráľa Hákona Hákonarsona. Ten vládol v rokoch 1217 až 1263. Výskumníci sa však dostali k odkazom na hafgufu aj v texte z 2. storočia nášho letopočtu, ktorý niesol názov Physiologus. Ten obsahoval kresby tvora podobného veľrybe (označovaného ako aspidochelón), ktorému do papule skočila ryba. Podľa výskumníkov stredovekí námorníci pravdepodobne vedeli, že hafgufa je druh veľryby a nejde o žiadne rozprávkové morské monštrum.

"Nóri boli veľkí moreplavci. Väčšina výjazdov, ktoré podnikli v období stredoveku v Škandinávii, boli práve rybárske výpravy, čo znamená, že mali veľmi vysokú úroveň vedomostí o prílivoch, prúdoch, vlnách, ako aj o rybách," dodala Lauren Poyer z University of Washington. Niektoré stredoveké spisy popisovali hafgufu ako obrovskú rybu pripomínajúci ostrov a nie živú bytosť. Až v 18. storočí bol tvor v literatúre prirovnávaný k leviatanovi, krakenovi či dokonca morskej panne.

V starých nórskych rukopisoch hafgufa dokonca uvoľňuje vôňu, ktorá priťahuje ryby do jej úst. Podľa novej štúdie by táto špeciálna vôňa mohla odkazovať na zápach zhnitej kapusty. Vráskavec a veľryba Brydeova taktiež vydávajú zreteľný zápach, aby do svojich čeľustí nalákali viac koristi. Prečo sa však o týchto skutočnostiach súčasní vedci dozvedeli len pred pár rokmi?

Jedným z vysvetlení je, že technológie, akými sú drony, nám umožňujú sledovať populácie veľrýb ľahšie ako predtým a k živočíchom sa približujú v tichosti. Druhým je to, že populácie veľrýb sa ešte len začínajú obnovovať a ich správanie sa vracia do normálnu so zvyšujúcim sa počtom.