Celá myšlienka spočíva v tom, že ak je miestnosť naplnená toxickými plynmi, človek môže prežiť tak, že prestrčí hadičku cez vodu v záchodovej mise. Tá slúži ako bariéra pachu medzi kúpeľňou a potrubím. V samotnom potrubí sa nachádza vzduch, ktorý v zadymenom priestore človeku poskytne minúty nazvyš, kým príde záchranná služba, uvádza portál IFLScience.
Toaletný šnorchel sa neujal
Impozantné myšlienky pochádzajú od spomínaného vynálezcu, ktorého k výtvoru inšpirovali masívne požiare vo výškových hoteloch. Tie mali za následok straty na životoch v dôsledku vdýchnutia toxického dymu. Pri vypuknutí požiaru je dôležitý kyslík, čo znamená, že netrvá dlho, kým ho oheň pohltí. Ľudia teda skôr ako na uhorenie zomrú na vdýchnutie dymu a udusenie.
Bez prívodu kyslíka človek upadne do bezvedomia skôr, ako sa stihne dostať k východu alebo kým príde pomoc. Vzduch prichádzajúci z kanalizácie síce tak trochu páchne, no neobsahuje žiadne smrtiace toxíny ako splodiny z požiaru. Takzvaný toaletný šnorchel bol akousi trubicou, ktorá sa pretiahla záchodovou misou až k sifónu. Druhý koniec si človek nasadil na nos a ústa po tom, čo vylial alebo odsal prebytočnú vodu.
Okrem toho v ňom bol zabudovaný uhlíkový filter, ktorý dokázal eliminovať nepríjemné pachy. Používateľ šnorchla mal podľa Holmesa najprv spláchnuť záchod, aby odstránil kanalizačné plyny, ktoré sa zdržiavali v potrubí. Hoci to bol vskutku originálny a praktický nápad, predsudky voči vynálezu mali hlavné slovo a skrátka sa neujal.