Posledná popravená žena v Československu zabila 8 ľudí. Chcela sa tým pomstiť spoločnosti

V histórii Československa existuje len málo prípadov, kde by žena spáchala niečo také zákerné. Mladá 22-ročná Oľga Hepnarová pred takmer 50 rokmi úmyselne narazila do skupiny ľudí, ktorí stáli na zastávke, pričom usmrtila 8 z nich. Podľa portálu Dotyk v jej liste však stálo, že sa chcela pomstiť spoločnosti.

Oľga Hepnarová sa narodila v roku 1951, pričom žila v úplnej rodine. Jej matka bola veľmi uzavretá, zatiaľ čo otec ju často trestal za zlé správanie. Bola normálnym dieťaťom, no zmenila ju puberta. Začala byť čoraz uzavretejšia a mala aj problémy so školskou dochádzkou. Jej triedna učiteľka potvrdila, že Hepnarová veľmi nevychádzala so spolužiakmi, a preto sa nakoniec rozhodla, že do školy prestane chodiť.

Ukázalo sa, že Hepnarová mala problém so svojou sexualitou, pričom mávala pohlavný styk s mužmi aj ženami, čo malo za následok šikanu. Niekoľko rokov tiež žila v chatke v Olešku, kde podľa slov jej spoluväzenkyne užívala s mládežou omamné látky.

Predtým, ako spáchala svoj čin, úspešne absolvovala 10. júla 1973 skúšobnú jazdu. Pri nej musela dokázať, že vie ovládať konkrétny typ nákladného automobilu, ktorý si chcela na útok požičať.

Neskôr tiež napísala list do redakcie denníka Slobodné slovo a do časopisu Mladý svet. "Som zničený človek. Človek zničený ľuďmi. Mám teda na výber: buď zabijem seba alebo zabijem druhých. Rozhodla som sa, že to OPLATÍM SVOJIM NENÁVISTNÍKOM. Keby som odišla ako neznámy samovrah, bolo by to pre vás príliš lacné. Ja, Oľga Hepnarová, obeť vašej beštiality, vás odsudzujem k trestu smrti prejdením a vyhlasujem, že za môj život je x ľudí málo. Acta non verba," napísala.

K incidentu sa odhodlala o 13:30, keď vpálila vo vypožičanom nákladnom aute do skupiny približne 30 osôb, ktorí stáli na zastávke s vtedajším názvom Obránců míru. Svedkovia sa jej po náraze snažili pomôcť, pretože sa domnievali, že stratila kontrolu nad vozidlom. Nakoniec sa však priznala, že skutok vykonala úmyselne, pričom zostala sedieť na mieste činu. Dokonca so sebou mala zbalené oblečenie a cigarety, pretože počítala s tým, že ju chytia.

Neskôr Hepnarová poznamenala, že svoj útok o niekoľko minút odložila, pretože keď išla okolo zastávky prvýkrát, bolo tam podľa nej málo ľudí. Tiež dodala, že pôvodne mala vymyslených niekoľko ďalších plánov, ako zabiť čo najviac osôb, ale boli príliš náročné na uskutočnenie.

Po čine si polícia privolala rodičov a sestru Hepnarovej. Všetci traja povedali o svojej príbuznej veľmi málo a podľa matky obvinená nemala žiadne problémy so zdravím, s alkoholom ani drogami. Svoju dcéru označila ako bezproblémové dievča, ktoré však bolo veľmi uzavreté. Ako sa však ukázalo, nebola to pravda.

Aj keď sa činy Hepnarovej môžu zdať ako bezcitné, opak je pravdou. Skutky, ktoré ju priamo či nepriamo ohrozovali, brala veľmi osobne, kvôli čomu mala často pocit, že ju život stále šikanuje. Z jej zachovaných citátov vyplynulo, že bola zlomená a mala pocit, že sú všetci proti nej a chcú jej ublížiť.

Hepnarovú pri obhajobe označili za psychicky chorú, pričom mala mať príznaky začínajúcej schizofrénie. Obvinená však poprela, že by mala nejakú poruchu. Necítila žiadne výčitky a ľutovala len to, že nezabila viac ľudí a že medzi mŕtvymi neboli jej rodičia.

V apríli 1974 ju preto súd uznal vinnou z trestného činu vraždy a odsúdil ju na trest smrti. Aj keď bol po odvolaní skutok prekvalifikovaný na všeobecné ohrozenie osôb, verdikt zostal rovnaký. 12. marca 1975 Hepnarovú obesili a stala sa poslednou ženou, ktorá bola popravená na území Československa.