Ešte v 40. rokoch minulého storočia bol Mayak, tajná továreň na jadrové zbrane postavená na výrobu plutónia, ukrývaný ruskou vládou. skládka pre rádioaktívny odpad Až po podpísaní dekrétu vtedajším ruským prezidentom Borisom Jeľcinom sa Karačaj stal voľne dostupnou oblasťou, uvádza portál Insider.
Vietor po okolí roznášal rádioaktívny prach
Ak by ste pri brehu jazera strávili čo i len päť minút, vaše telo by dostalo smrteľnú dávku radiácie (600 röntgenov). V prípade, že by ste boli na mieste až hodinu, vedzte, že domov by ste sa už živí nedostali. Vedci, ktorí získali prístup do tejto oblasti, jazero vyhlásili za doslova hrôzostrašný objav. Zaujímavo vyzerajúce miesto patrí k nielen najnebezpečnejším, ale aj k najznečistenejším lokalitám na celej planéte.
Toxické jazero, ktoré bolo skládkou rádioaktívneho odpadu, zdevastovalo nielen okolité miesta, vzduch a vodu, ale aj obyvateľov žijúcich v jeho blízkosti. Došlo k 21 % nárastu prípadov rakoviny, 25 % nárastu vrodených chýb a 41% nárastu leukémie.
Dôvodom, prečo Mayak vznikol, bolo rozhodnutie Josifa Stalina, ktorý po pohľade na Hirošimu a Nagasaki taktiež zatúžil po atómovej bombe, uvádza portál Cestovinky. Kvôli tomu bolo vyslaných 70 000 väzňov z gulagov, aby vybudovali masívny podzemný komplex spoločne s miestnymi obyvateľmi.
To, aký dopad by mala takáto výstavba na životné prostredie, nikoho nezaujímalo. Po čase začalo jazero vysychať a miestni boli v šoku z toho, čo toto Stalinovo rozhodnutie napáchalo. Kvôli extrémnemu suchu sa začal sediment v jazere meniť na rádioaktívny prach. Vietor ho následne rozniesol po okolí a rádioaktívna dávka zasiahla takmer pol milióna osôb.
Aj napriek kritickým okolnostiam sa situácia začala riešiť až po niekoľkých rokoch. Ako prví boli vysídlení obyvatelia desiatich najbližších obcí v okolí jazera. V rokoch 1978 až 1986 sa dno jazera pokrylo dutými panelovými blokmi, ktoré sa zasypali zeminou a kvôli bezpečnosti ho i zabetónovali.