Polievka s hlavou bývalého či 14 zabitých nápadníkov: 10 najhorších žien v histórii ľudstva

Niektoré sa preslávili silným náboženským fanatizmom a niektoré zas sadizmom či početným množstvom obetí, ktoré za sebou nechali. Dámy v svete zločinu jednoducho nezaostávajú za svojimi mužskými protipólmi. Portál Listverse preto vytvoril zoznam desiatich najhorších žien histórie a ich najhanebnejších činov. Ktorá z nich sa dostala až na vrchol rebríčka?

Mária bola jediným dieťaťom Henricha VIII. a Kataríny Aragónskej, ktoré sa dožilo dospelosti. Korunovali ju po smrti Edwarda VI., pričom sa preslávila tým, že dočasne a násilne vrátila katolícku cirkev do Anglicka. Mnoho odporcov jej režimu bolo popravených, čo viedlo k vzniku prezývky "Krvavá Mary". Ďalších 800 protestantov muselo zo strachu pred šibenicou opustiť krajinu a nemohli sa vrátiť.

Myra Hindley bola britská sériová vrahyňa, ktorá spoločne so svojím partnerom Ianom Bradym zavraždila v rokoch 1963 až 1965 päť maloletých detí. Svoje obete dvojica unášala, sexuálne zneužívala, mučila a nakoniec zabila. Vrahyňu usvedčil kľúč zo skrinky na úschovu batožiny na hlavnej stanici v Manchestri. Medzi dôkazmi bol magnetofónový záznam jednej z obetí, ktorá kričala, keď ju Hindley a Brady znásilňovali a mučili.

Izabela I. Španielska, tiež známa ako patrónka Krištofa Kolumba, je spolu so svojím manželom Ferdinandom II. Aragónskym zodpovedná za zjednotenie Španielska. V rámci tohto úsilia vymenovala Tomáša Torquemada za prvého generálneho inkvizítora (najvyšší sudca), kvôli čomu bolo v roku 1492 pod vplyvom náboženského fanatizmu vyhnaných približne 200-tisíc Židov a moslimov z krajiny. Tí, ktorí zostali, boli prenasledovaní a súdení.

Beverley Gail Allitt, prezývaná tiež "Anjel smrti", je jednou z najznámejších britských sériových vrahýň. Pracovala ako detská sestra a bola zodpovedná za vraždu štyroch detí, pričom vážne zranila päť ďalších maloletých, ktorých opatrovala. Pri usmrteniach pichala deťom inzulín alebo draslík, aby im urýchlila zástavu srdca. Keď však tieto látky neboli dostupné, svoje obete dusila. Za skutky dostala až 13 doživotných trestov, ktoré si v súčasnosti odpykáva v psychiatrickej liečebni v Nottinghamshire.

Belle Gunness bola jednou z najzvrátenejších sériových vrahýň v USA. Na svedomí má najmenej 14 obetí, pričom väčšinou išlo o nápadníkov, ktorých k sebe pozývala s prísľubom sobáša. Zabila však aj svoje dve dcéry, Myrtle a Lucy. Gunness polícia polapila po náleze tiel na jej dvore, kde tiež našli niekoľko vriec obsahujúcich končatiny a stovky ľudských kostí. Vrahyňa zomrela v roku 1908 pri požiari svojho domu, no mnohí sa domnievajú, že svoju smrť v tom čase nafingovala.

Angličanka Mary Ann Cotton bola ďalšou známou sériovou vrahyňou. Celý jej život postihovalo nešťastie, pričom s prvým manželom mala päť detí, z ktorých štyri zomreli. Vtedy sa predpokladalo, že dôsledkom bola črevná chrípka. Neskôr sa im narodili ďalšie tri deti, ktoré však tiež zahynuli. Onedlho zomrel aj jej prvý manžel William a neskôr aj jej druhý manžel George.

Silnejúci tlak tlače však vyvrcholil v roku 1873, keď miestne noviny zistili, pravú príčinu smrti jej detí a manželov. Cotton usmrcovala pre peniaze a vyplatenie životného poistenia. Preto ju 24. marca 1873 obesili, ale dokázali jej len jedinú vraždu nevlastného syna.

"Čarodejnica z Buchenwaldu" Ilse Koch bola manželkou Karla Kocha, veliteľa koncentračných táborov v Buchenwalde a v Majdanku. Počas tohto obdobia mala absolútnu moc, pričom väzňov často mučila aj sama.

V roku 1943 ju spoločne s manželom zatkli za obohacovanie, no o rok neskôr ju prepustili kvôli nedostatku dôkazov. Jej manžel však nemal toľko šťastia, pretože ho v roku 1945 popravili, za čo mohla aj výpoveď samotnej Ilsy. Nakoniec ju po skončení vojny zatkli americké úrady, pričom dostala doživotný trest. 1. septembra 1967 však spáchala samovraždu. Obesila sa v ženskej väznici Aichach.

Ďalšia nacistická dozorkyňa Irma Grese, ktorá mala prezývku "Osvienčimská hyena", pracovala v koncentračných táboroch Ravensbrück, Osvienčim a Bergen-Belsen. Pri svojej práci mala na starosti vyše 30-tisíc židovských väzenkýň, ktoré týrala vyhladovanými psami, sexuálnymi excesmi, svojvoľným strieľaním či plynovou komorou.

Dozorkyňu odsúdili na trest smrti popravením v známom Belsenskom procese na jeseň roku 1945. Ani poslednú noc pred popravou však Grese neprejavovala žiadnu ľútosť nad svojimi činmi a kata nabádala, aby ju čo najrýchlejšie zabil.

Katherine Knight sa stala prvou Austrálčankou, ktorá v histórii krajiny dostala doživotie bez podmienečného prepustenia. Jej vzťahy sa niesli v duchu násilia, pričom vrahyňa svojich partnerov často šikanovala.

Vyvrcholenie nastalo vo vzťahu s Johnom Charlesom Thomasom Priceom, ktorý si kvôli jej násiliu vybavil súdny príkaz. Skončilo sa to tým, že ho žena dobodala mäsiarskym nožom. Zasiahla ho najmenej 37-krát, pričom mnohé rany prenikli do životne dôležitých orgánov. Potom ho stiahla z kože, odrezala mu hlavu a vložila ju do hrnca s polievkou, upiekla mu zadok a pripravila omáčku a zeleninu ako prílohu k pečenému jedlu.

Polícia ju chytila krátko po skutku vo februári 2000 a v súčasnosti si 67-ročná žena odpykáva doživotný trest v ženskom nápravnom zariadení Silverwater v Novom Južnom Walese.

Uhorská grófka Alžbeta Bátoriová je považovaná za najznámejšiu sériovú vrahyňu v maďarskej a slovenskej histórii. Roky kolovali chýry o jej nehanebných činoch a nezvestných roľníckych dievčatách, ktorým ponúkala dobre platenú prácu na Čachtickom hrade.

Zverstvá získané z výpovedí svedkov opisujú bitie, pichanie ihlou, pálenie alebo mrzačenie rúk, tváre či pohlavných orgánov, vyhladovanie obetí či obhrýzanie mäsa z častí tela. Tvrdenie o tom, že sa grófka kúpala v krvi svojich obetí je však mýtus. Predpokladá sa, že celkový počet obetí počas 25-ročného obdobia sa pohybuje v stovkách. Kvôli jej postaveniu nebola nikdy postavená pred súd, no väznili ju v Čachtickom hrade, kde nakoniec aj zomrela.