Bocian deti nenosí, no ako tento mýtus vznikol? Rozšíril sa vďaka mytológii i rozprávkam

Mnohí určite poznáte rodičovský mýtus, že deti nosí bocian. Toto slovné spojenie však nie je známe iba na Slovensku, ale aj po celom svete. Ako informoval portál Grunge, legenda pochádza z antických a staroegyptských čias, pričom sa často spájala s božstvom. Najviac ho však rozšíril známy spisovateľ, ktorý sa preslávil svojimi rozprávkami.

Jeden z najstarších mýtov o bocianovi, ktorý nosí deti, pochádza z Grécka. Podľa príbehu bohyňa Héra žiarlila na kráľovnú Gerenu. Niektoré verzie príbehu tvrdia, že to bolo kvôli jej kráse, no iné hovoria o pomere smrteľníčky so Zeusom, ktorý bol manželom najvyššej bohyne.

Kvôli pomste preto Héra premenila Gerenu na bociana, aby odletela preč. Kráľovná však mala dieťa, ktoré pravdepodobne splodil Zeus. Preto ho schmatla a odniesla ho so sebou. Podľa autorky kníh Rachel Warren Chadd však vtákom v mýte mohol byť aj žeriav. Podľa nej je však ťažké potvrdiť túto teóriu, pretože v dávnych dobách si tieto živočíchy často mýlili.

Aj starovekí Egypťania mali vo svojej histórii legendu spojenú s bocianom nesúcim nový život. Tí však používali vtáka na znázornenie duše. Keď sa teda po smrti nejakého človeka objavil bocian na oblohe, podľa portálu Today I Found Out to znamenalo, že jeho duša sa čoskoro reinkarnuje a vráti sa na svet ako novonarodené dieťa.

Legenda však má korene aj v našej histórii. Podľa portálu Ornithology slovanská mytológia hovorila, že bociany nosili nenarodené duše späť z ríše mŕtvych. Toto miesto sa nazýva Vyraj a opisuje ríšu, kde všetky duše odpočívajú, kým sa nevrátia na svet.

Bociany sú však omnoho viac zakorenené v nemeckej histórii. Tieto vtáky mali podľa legendy cestovať do jaskýň alebo močiarov, aby našli kamene, ktoré boli dušami nenarodených detí, a tie nosili ich budúcim rodičom. Príbeh dokonca odhaľuje aj to, či bude novorodenec poslušný alebo nie, čo ľudia mohli zistiť podľa toho, ako ho bocian niesol. Dobré deti mal vták na chrbte, ale nezbední viseli z jeho zobáka.

Túto legendu najviac rozšíril dánsky spisovateľ Hans Christian Andersen. Ten vo svojej rozprávkovej knihe z roku 1839 odhalil dôsledky neposlušnosti. Dej opisuje príbeh detí, ktoré do bocianov hádzali kamene. Tie sa rozhodli dať im lekciu, a preto im priniesli mŕtve malé dieťa, zatiaľ čo chlapcovi, ktorý sa ich zastal, doviezli zdravého novorodenca.

Príbeh sa podľa portálu Live Science rozšíril aj vo viktoriánskom Anglicku, kde však bola téma sexu, pôrodov a rozprávania o novorodencoch veľkým tabu. Preto rodičia deťom vysvetľovali, že bábätká nesú bociany, aby sa prestali vypytovať.

Existuje veľa dôvodov, prečo ľudia spájali bociany s plodnosťou a príchodom detí. Napríklad v stredoveku pohania uprednostňovali na sobáš dobu okolo letného slnovratu, pretože podľa portálu LiveScience to bolo obdobie najväčšej plodnosti. Bol to tiež čas, kedy sa bociany začali sťahovať na zimu do Afriky.

Tieto vtáky sú tiež dobrými rodičmi, pričom trávia väčšinu svojho života s rovnakým partnerom a sú dlhú dobu pri výchove mláďat. Partneri stavajú hniezdo spoločne a striedajú sa pri sedení na vajciach a kŕmení mláďat, až kým nie sú pripravené odletieť. Týmto vtákom tiež neprekáža prítomnosť ľudí a na stavbu hniezda vyhľadávajú stĺpy, komíny či strechy v obciach.