Poznáte ľudí, ktorí sa stále sťažujú? Nemusí to byť ich chyba, možno trpia závažným syndrómom

Každý z nás sa potrebuje občas posťažovať ostatným. Či už išlo o to, ako vás niekto naštval v škole, v práci, za volantom alebo doma, ide o veľmi častý a jednoduchý spôsob vyventilovania zlých myšlienok. Ako informoval portál LADBible, existuje však aj psychický stav zvaný Calimerov syndróm, s ktorým sa pravdepodobne stretávate každý deň.

Možno ste sa už stretli s človekom, ktorý sa stále sťažuje. Je u neho bežné, že sa nebojí dávať najavo svoj hnev a negatívne ohodnotí každú jednu nepríjemnosť, bez ohľadu na to, aká zanedbateľná je. Hoci takíto ľudia nie sú v spoločnosti veľmi obľúbení, podľa vedcov by sme im mali pomáhať, pretože svoje neustále kibicovanie ani nemusia ovládať.

Tento stav sa nazýva Calimerov syndróm a je pomenovaný podľa talianskej rozprávky zo 60. rokov. Bola o malom kuriatku s rozbitou škrupinou na hlave menom Calimero, ktoré neustále len nariekalo, že je k nemu život nespravodlivý. Hoci to na prvé počutie môže znieť smiešne, názov syndrómu sa v podstate pekne snaží pomenovať človeka, ktorý sa celý deň sťažuje.

O tomto stave napísal knihu psychoanalytik Saverio Tomasella. Vedec vysvetlil, že hoci toto správanie nie je adekvátne, často je za ním vážny dôvod. Podľa neho väčšina chorých pochádza z podobného prostredia a zažili určité sociálno-ekonomické ťažkosti vrátane chudoby počas detstva. "Tieto dôvody sú základom neustáleho bezvýznamného nariekania, pretože ľudia so syndrómom žijú v obave, že budú opäť trpieť nespravodlivosťou. Tým sa však odmietajú vysporiadať so svojou traumou z minulosti," uviedol psychoanalytik.

Tomasella dodal, že títo ľudia sa často cítia ponížene, odmietnuto či opustene a chcú sa s týmto pocitom podeliť s rovesníkmi. Avšak namiesto toho, aby hovorili príbehy o svojich životných skúškach, sústreďujú sa na nedôležité problémy, pretože to poskytuje krátky únik pre ich bolesť bez toho, aby otvorili svoje srdce.

Psychoanalytik rozdelil ľudí s Calimerovým syndrómom do troch kategórií. V prvej sú tí, ktorí sa chcú cítiť videní, v druhej sú tí, ktorí sú šťastní vďaka tomu, že žijú v smútku, a existuje aj menšina hľadajúca pozornosť. Dodal však, že bez ohľadu na to, do ktorej kategórie človek spadá, zosmiešňovanie tohto stavu nikomu nepomôže. "Keď si z nich robíte srandu, môže to u nich vyvolať ďalší pocit nespravodlivosti," dodal Tomasella s tvrdením, že by to mohlo ich správanie ešte viac podnecovať.

Vedec poznamenal, že ľudia, ktorí trpia Calimerovým syndróm, sa často nevedia zo stavu vymotať. Preto je podľa neho našou povinnosťou im pomôcť, keďže im v skutočnosti nejde o to, aby nás svojím neúnavným zabŕdaním otravovali. "Nehovorím, že by ste mali byť nesmierne trpezliví. Ich sťažovanie je ale do značnej miery volaním o pomoc, takže sa uistite, že sa daná osoba cíti vypočutá a rešpektovaná," ukončil s tvrdením, že by sme mali skúsiť vyriešiť ich hlboko zakorenené problémy.