Žijú v Afrike jednorožce? Ľudia ich kreslili na skaly, no vyzerajú inak, ako ich poznáme my

Jednorohé tvorenia sa nachádzajú v mýtických príbehoch po celom svete. Hoci majú tieto unikátne bytosti v rôznych kultúrach málo spoločného, stále sú zobrazené približne rovnakým spôsobom. Ako informoval portál IFLScience, vedci sa už niekoľko storočí snažia nájsť informácie o jednorožcoch, pričom ich pátranie zaviedlo až do Južnej Afriky.

Už v dávnej histórii sa jednorožce považovali za mýtické a nie biologické bytosti. V spisoch o nich v prvom storočí nášho letopočtu hovoril aj rímsky prírodovedec Plínius Starší. Ten ich pritom opísal ako najsilnejšie zvieratá, ktoré nie je možné zajať živé. Jednorožec je však vo všeobecnosti súčasťou stredovekej kresťanskej aj keltskej kultúry, pričom je aj národným zvieraťom Škótska.

Niektorí vedci sa však domnievali, že v nedotknutej divočine Afriky môže skutočne existovať zviera s jedným rohom. Pátranie ako prvý uskutočnil anglický cestovateľ, spisovateľ a politik Sir John Barrow, ktorý od kolonistov a miestnych obyvateľov počul zvesti o jednorožcoch. Aj keď bolo jeho pátranie neúspešné, v juhoafrickej provincii Východný mys našiel obrázok tohto bájneho tvora, ktorý následne prekreslil.

Jeho zobrazenie však malo v kruhu vedcov a objaviteľov množstvo kritikov. Tí tvrdili, že išlo len o bočné zobrazenie antilopy s rohmi či o nosorožca (nosorožec indický má len jeden roh, no toto zviera sa nevyskytuje v Afrike).

Skalné maľby jednorohých tvorov však na prelome 19. a 20. storočia zdokumentovala aj dvojica vedcov - George Stow a Helen Tongue. Ich údaje pritom naznačujú, že africké umenie nemalo zobrazovať profilové pohľady viacrohých stvorení, kde jeden z rohov prekrýva ten druhý.

Domorodci však jednorožce považovali aj za iné mýtické stvorenia. Ako v roku 1909 uviedla Tongueina spolupracovníčka Dorothea Bleek, skalné maľby môžu označovať aj takzvané dažďové zvieratá.

Tie zohrávajú významnú úlohu v mnohých afrických kmeňoch, vrátane toho s názvom San, pričom u týchto ľudí sa objavujú vo viacerých rituáloch, mýtoch či umení. Stvorenia majú mnoho podôb, od štvornohých tvorov až po hady, a keď boli podľa legendy členmi kmeňa zabité, dokázali spôsobiť dážď na konkrétnych miestach.

V koloniálnom období boli ale domorodí obyvatelia vystavení európskemu zmýšľaniu o jednorožcoch prostredníctvom príbehov. Napríklad v jednom zo zaznamenaných prípadov ľudia vo Východnom myse uvideli britský kráľovský erb a tvrdili, že ide o zobrazenie bájneho tvora. Považovali ho pritom za svojho boha, no toto presvedčenie sa vzťahovalo skôr na mýtickú charakteristiku živočícha.

Zahraničné mýty o jednorožcoch však podľa vedcov postupne ovplyvnili tie africké. Niektoré skalné maľby tvorov s jedným rohom, datované do koloniálneho obdobia, totiž ukazujú takzvaný európsky štýl zobrazenia bájneho tvora, čo znamená, že jeho roh bol zahnutý dopredu a nie dozadu ako u losov, podľa ktorých sú namaľované dažďové zvieratá.

Napriek tomu je však podľa vedcov zrejmé, že podobnosť medzi európskymi jednorožcami a juhoafrickými zobrazeniami je čisto náhodná. Zmiešanie cudzích koloniálnych mýtov s tými africkými však nakoniec vymazalo pôvodné presvedčenie kmeňov o týchto bytostiach.