Kazimírovo telo po smrti posypali vápenatou soľou, zabalili do hodvábu a uložili do rakvy, ktorá sa mala premiestniť do Wawelskej katedrály. Pochovali ho tam 11. júla, no ani po smrti nenašiel svoj pokoj. Jeho pozostatky totiž prechádzali rukami viacerých autorít a v 70. rokoch skončili pod správou komunistov. Tí zakázali akúkoľvek exhumáciu aj napriek protestom viacerých akademikov a vedcov, uvádza portál World Today News.
Rakvu otvorili v roku 1973
Rakvu s kráľom Kazimírom IV. vykopali tesne po zásahu krakovského arcibiskupa Karola Wojtylu, z ktorého sa neskôr stal obľúbený pápež Ján Pavol II. Panovali vtedy ale obavy, že hrobka mohla byť medzičasom vykradnutá. Počas prvej svetovej vojny sa totiž ruská armáda zameriavala práve na miesta, kde boli pochovaní šľachtici. Keď sa o exhumácii dozvedeli poľské médiá, vynorili sa dokonca i špekulácie, že hrob je prekliaty. Tieto fámy sa šírili predovšetkým medzi archeológmi.
Napriek tomu, že hrobku v skutočnosti nechránili žiadne kúzla, jej otvorenie sa rovnalo istej smrti. Vedci ju otvorili 13. apríla 1973. Drevo bolo prehnité a vo vnútri boli pozostatky rozkladajúceho sa kráľovského tela. Na prvý pohľad to vyzeralo tak, že ide o typický hrob z obdobia stredoveku. Po pár dňoch od otvorenia hrobky ale zomreli štyria ľudia na infekciu. Postupom času zomrelo dokopy až pätnásť osôb, ktoré boli súčasťou projektu.
Skonali aj tí, ktorí materiál skúmali len v laboratóriu. Ako je niečo také vôbec možné? V roku 1999 bol v Nemecku uskutočnený významný objav. Zistilo sa, že mŕtvoly obsahujú celý rad húb a plesní, ktoré môžu mať pri vdýchnutí smrteľné následky. Je za tým najmä patogénna huba Aspergillus Flavus. V súčasnosti musí mať archeológ dobrý zdravotný stav a tesne pred uskutočnením výskumu by sa nemal liečiť z rakoviny. Rizikom sú aj rôzne pľúcne a kardiovaskulárne ochorenia, ktoré môžu pre odborníkov takisto predstavovať veľkú hrozbu.