Tínedžeri ušli zo školy a vydali sa na more. Stroskotali však na ostrove, kde žili 15 mesiacov

Mnohí z nás si zrejme predstavujú bezstarostný život bez povinností a každodenných problémov. Takúto víziu malo aj šesť tínedžerov z krajiny Tonga, ktorí sa rozhodli vydať za dobrodružstvom a utiecť zo školy. Ako informoval portál Unilad, nakoniec však skončili na opustenom ostrove, kde sa 15 mesiacov museli spoliehať len sami na seba.

V roku 1965 chodilo šesť mladých ľudí na strednú školu v oceánskej krajine menom Tonga. Najstarším z nich bol len 17-ročný Sione Fataua, ktorý bol akýmsi lídrom skupiny. Ukázalo sa však, že ich štúdium nenapĺňalo tak, ako si predstavovali, a preto vytvorili plán na útek. Keď sa rozhodli vydať za dobrodružstvom, ukradli veľrybársku loď a vybrali sa na Fidži, ktoré sa nachádza viac ako 800 kilometrov od ich rodnej krajiny.

Hoci mali veľa skúseností s lovením na mori, na túto cestu zamierili bez mapy a kompasu, čo sa im neskôr vypomstilo. Taktiež sa dostali do silnej búrky, ktorá im zničila plachty a osem dní ich unášala nevedno kam. Po únavnom čakaní a míňajúcich sa zásobách však narazili na pevninu, pričom zistili, že stroskotali na sopečnom ostrove.

Vďaka svojim skúsenostiam dokázali prvé dni prežiť rybolovom a nájazdmi na hniezda morských vtákov, ktorým pili krv a jedli vajcia. Keď nabrali sily, rozhodli sa vyliezť na hlavnú náhornú plošinu ostrova, aby zistili, kde sa nachádzajú. Ukázalo sa, že stroskotali na opustenom ostrove 'Ata, ktorý leží približne 160 kilometrov od Tongy.

Hoci mnohé filmy o stroskotaní na ostrove ukazujú, že sa skupiny po čase začnú nenávidieť, v tomto prípade bola situácia úplne iná. Namiesto toho totiž šestica spolupracovala. Tínedžeri odhalili, že mali rozdelené práce, pričom udržiavali oheň, stavali chatrč z lístia a dokonca vybudovali aj svoju vlastnú telocvičňu. Každý deň sa tiež striedali na stráži vyzerajúc lode. Ak však došlo k nejakému konfliktu, pravidlom bolo, že účastníci hádky museli ísť na opačné strany ostrova, kým sa neupokojili.

Po pätnástich mesiacoch sa nakoniec podarilo skupinu zachrániť. Ich príbeh o spolupráci a prežití opísal holandský historik Rutger Bregman. Napísal pritom knihu, do ktorej ako skutočný príklad správneho spolunažívania zahrnul práve tento incident. Spisovateľ tvrdil, že pri nezvyčajných situáciách sa ľudia snažia inštinktívne kooperovať a nie sú sebeckí. "Myslím si, že sme prežili vďaka kultúre, z ktorej pochádzame. Sme si blízki a robíme spolu všetko. Aj keď sme chudobní, máme sa radi," uviedol o skúsenosti Fataua.