Bol 3-krát nominovaný na Nobelovu cenu a písal básne: 8 zaujímavých faktov o Oppenheimerovi

Nedávno mal v kinách premiéru dlho očakávaný trhák z réžie Christophera Nolana, ktorý prerozprával príbeh jedného z najznámejších teoretických fyzikov na svete a otca jadrového zbrojárstva Juliusa Roberta Oppenheimera. Táto osobnosť sa však pohybovala vo viacerých odvetviach, ako len v raketovom priemysle. Preto portály Mental Floss a Movieweb vytvorili zoznam 10 faktov o americkom teoretickom fyzikovi a my sme vybrali tie najlepšie.

Oppenheimer sa narodil v roku 1904 v Spojených štátoch amerických a pochádzal z rodiny nemeckých imigrantov. V tejto európskej krajine však mal niekoľko desaťročí príslušníkov, ktorým sa nepodarilo utiecť. Preto v roku 1937, štyri roky po nástupe Hitlera k moci, použil svoje vlastné peniaze na to, aby dostal svoju tetu Hedvigu, jej syna Alfreda a jeho bratov a sestry z Nemecka, pričom ich presťahoval do USA.

Americká vesmírna agentúra NASA opisuje kozmické žiarenie ako prúd elektricky nabitých subatomárnych častíc, ktoré narážajú do našej atmosféry, kde sa rozbijú a dopadajú na Zem v ešte menších fragmentoch.

Tento fenomén pritom študoval aj samotný Oppenheimer, ktorý v roku 1931 spolu so študentom Frankom Carlsonom napísal prvú z mnohých vedeckých prác o kozmickom žiarení. Zaujímavé pritom je, že prvá zmienka o fenoméne vznikla iba 20 rokov predtým, čo naznačuje, že poznatky teoretického fyzika prispeli k pochopeniu tohto javu.

Oppenheimer okrem svojho pôsobenia vo svete teoretickej fyziky rád experimentoval aj s umeleckou tvorbou. Hoci mal vášeň pre písanie veršov, v súkromí povedal, že jeho materiál nie je určený alebo vhodný na to, aby si ho niekto mohol prečítať. Jedna z jeho básní s názvom Crossing sa však objavila vo vydaní Harvardského literárneho časopisu Hound & Horn. Ide však o pochmúrny príbeh s ešte smutnejším koncom.

Oppenheimer sa často snažil sprostredkovať zložitosť sveta pomocou slov. Jeho schopnosť formulovať myšlienky v kombinácii s jeho rozsiahlymi znalosťami presahujúcimi oblasť fyziky preto z neho urobili pútavého rečníka.

Ako profesor a mentor zohral kľúčovú úlohu pri formovaní kariéry mnohých fyzikov, ktorí boli inšpirovaní jeho tvorbou. Mnohí z jeho študentov, ako napríklad Samuel W. Alderson (autor prvej figuríny na bariérové skúšky), David Bohm (spolupracovník Alberta Einsteina) či Robert Christy (pracovník z projektu Manhattan), sú oslavovaní ako významné osobnosti vo svete fyziky. Okrem toho sa tiež našla skupinka učňov, ktorí ním boli takí posadnutí, že sa začali obliekať a správať ako on.

Hoci Oppenheimerove vedecké úspechy upevnili jeho povesť otca atómovej bomby, vrchol celosvetového uznania, Nobelova cena, mu unikal. Napriek tomu, že bol trikrát nominovaný, v rokoch 1945, 1951 a 1967, nikdy sa nestal laureátom. Za zmienku však stojí, že Oppenheimer úzko spolupracoval s Ernestom O. Lawrencom, experimentálnym fyzikom, ktorý získal Nobelovu cenu za fyziku.

Zaujímavé však je, že 18 Oppenheimerových kolegov z projektu Manhattan v Los Alamos prestížnu Nobelovu cenu za fyziku získalo. Podľa svojich slov to bolo niečo, čo nikdy nedokázal pochopiť.

V 50. rokoch minulého storočia existovali obavy, že ZSSR ukradlo plány o amerických jadrových zbraniach, čo pre Oppenheimera neveštilo nič dobré. Fyzik sa v priebehu rokov spriatelil s mnohými zapriahnutými komunistami, hoci historici si nie sú istí, či sa k nim niekedy pridal. Oppenheimer bol tiež veľkým odporcom vodíkovej bomby, čo niektorí z jeho nepriateľov považovali za vlastizradu, pretože ju vláda silno podporovala.

Preto 21. decembra 1953 dostal Oppenheimer list od predsedu Komisie pre atómovú energiu, v ktorom bol označený za bezpečnostné riziko krajiny. Aj keď ho mnohí vyzývali, aby odstúpil z komisie, fyzik namiesto toho začal súdny spor. Hoci ľudia, ktorí rozhodovali o jeho osude, pripustili, že bol lojálnym občanom, hlasovali za zrušenie Oppenheimerovej bezpečnostnej previerky, čim vedec stratil prístup k utajovaným dokumentom.

Aj keď sa Oppenheimer zaoberal jadrovými experimentmi, zdravie mu zničila jedna vec, ktorá bola jeho charakteristickým znakom, a to nekonečné fajčenie. Fyzikovi pritom lekári diagnostikovali rakovinu hrdla, pričom zomrel vo svojom dome v New Jersey v roku 1967 vo veku 62 rokov. Oppenheimerova smrť pre vedecké kruhy znamenala koniec pozoruhodného života plného úspechov, intelektuálnych prínosov a významných vplyvov na fyziku a jadrový výskum.

Pred jeho smrťou sa verejná mienka opäť posunula v prospech Oppenheimera. Vedci a aktivisti desaťročia tlačili na vládu, aby očistila jeho meno. Ich úsilie sa nakoniec vyplatilo až v roku 2022.

16. decembra toho roku americké ministerstvo energetiky formálne zrušilo rozhodnutie z roku 1954, ktoré Oppenheimera zbavilo bezpečnostnej previerky. "Ako čas plynul, na svetlo sveta vyšli ďalšie dôkazy o nespravodlivosti procesu, ktorému bol doktor Oppenheimer vystavený. Naopak sme potvrdili tvrdenia o jeho lojalite a láske k vlasti," napísala ministerka energetiky Jennifer Granholm v tlačovej správe.