Čínski vedci oslavujú obrovský úspech: Naklonovaná opica menom ReTro žije už 2 roky

Vedcom v Číne sa podarilo naklonovať opicu, ktorá žije už viac ako dva roky. Jej meno je ReTro, pričom je pomenovaná podľa jednej z techník použitých pri procese. Ako informoval portál IFLScience, výskumníci tvrdia, že tento úspech je výsledkom vylepšených metód, ktoré by v budúcnosti mohli poskytnúť kvalitnejšie stratégie klonovania.

ReTro patrí k druhu s názvom makak rézus, na ktorom vedci skúšajú rôzne techniky klonovania už desaťročia. Napríklad v roku 1997 vytvorili americkí vedci opicu menom Tetra, a to pomocou techniky nazývanej štiepenie embryí. Táto metóda spočíva v rozdelení embrya v ranom štádiu na niekoľko častí, čím sa vytvorí súbor geneticky identických dvojčiat.

V najnovšej štúdii uverejnenej v časopise Nature Communications sa však vedcom z Čínskej akadémie vied podarilo úspešne naklonovať zdravého samca pomocou zložitejšej techniky. Je známa ako prenos jadra somatických buniek. Ide o rovnakú techniku, ktorá sa použila na klonovanie mnohých druhov cicavcov vrátane slávnej ovce Dolly, myší, králikov, psov, ošípaných, kôz či kráv.

Metóda zahŕňa spojenie akejkoľvek inej bunky ako spermie alebo vajíčka s bunkou, ktorá bola zbavená jadier. Výsledok môže byť potom stimulovaný, pričom ho vedci vedia prinútiť k bunkovému deleniu a vývinu plnohodnotného organizmu, ktorý je geneticky identický s darcom. Táto technika bola na makakoch rézus použitá už v minulosti, no nakoniec zlyhala po tom, čo jedinec zomrel menej ako 12 hodín po narodení.

Prenos jadra somatických buniek sa preukázal aj u iného druhu opíc. V roku 2018 výskumníci vytvorili dva klony makakov dlhochvostých, ktorých pomenovali Zhong Zhong a Hua Hua. Vtedy išlo o prvé úspešne klonované primáty na svete, ktoré boli vytvorené prostredníctvom tejto techniky.

Klonovanie primátov však vyvoláva množstvo etických otázok. Pri každej novej štúdii, ako je táto, sa kritici pýtajú, či tieto metódy neskôr povedú aj k ľuďom. Rýchly pokrok v technikách klonovania primátov sa však dostáva do bodu, keď spoločnosť musí zabezpečiť pevné etické rámce, a to ešte predtým, ako vedci prejdú na vyššiu úroveň.

Napriek priaznivým výsledkom a rýchlemu pokroku však nie je úplne jasné, či je takýto scenár vôbec možný. Dôvodom je, že vedci ešte neskúšali klonovať žiadneho jedinca zo skupiny, ktorá je bližšia ľuďom (napríklad šimpanz alebo gorila).