Krv striekala po strop: Neuveríte, na čo pôvodne slúžila motorová píla. Ľudia zažívali muky

Väčšina vynálezov, ktoré dnešná moderná spoločnosť používa, sa dostali na výslnie z toho dôvodu, že nám neraz uľahčia život. Ako uvádza portál LADbible, niektoré šetria čas alebo výrazne znížia fyzickú námahu a ďalšie sú kombináciou oboch faktorov. Keď príde reč na motorovú pílu, takmer každý by dal ruku do ohňa za to, že presne vie, prečo vznikla.

Zrejme si pomyslíte, že pravdepodobne to malo niečo spoločné s rezaním stromov. Motorovka mala nahradiť klasickú pílu, čo umožnilo oveľa rýchlejšie prerezať mohutné kmene. Tieto dedukcie sú ale nesprávne. Dôvod, prečo bola píla objavená, je veľmi znepokojivý. Motorové píly sa datujú do roku 1785, keď škótski lekári John Aitken a James Jeffray prišli so zariadením, ktoré malo uľahčiť chirurgickú procedúru nazývanú symfyziotómia.

Ide o zákrok, pri ktorom sa panva rodiacej matky rozreže cez chrupavku v lonovej kosti. Tá spája obe panvové časti a po procedúre sa dajú roztiahnuť, čím sa otvor pre dieťa zväčší. V podstate je to oddelenie panvového kĺbu rodiacej ženy, aby dieťa mohlo jednoducho vyjsť von. Lekári spočiatku pri tomto zákroku používali pevné píly a nože, no dvojica Aitken a Jeffray vytvorili nástroj s jemnou zúbkovanou reťazou, ktorý umožnil prerezať kĺb.

Hoci sa táto hororová metóda v súčasnosti nepraktizuje, je viac než isté, že muselo ísť o poriadne krvavú a bolestivú procedúru. Dokonca mala svoje miesto v nedávnej minulosti. Od 40. do 80. rokoch 20. storočia sa v katolíckom Írsku tešil z úspechu experiment na tehotných ženách, po ktorom zostali invalidné a mali doživotné traumy.

Veriaci Íri začali vyhľadávať alternatívy cisárskeho rezu a nútené vykonávanie symfyziotómie začalo v rámci lekárskeho experimentu, ktorého cieľom bolo nahradiť cisársky rez. Ten bol pre nich veľkým problémom, pretože sa mohol vykonať len trikrát. Po tom, ako žena porodila tretíkrát, musela užívať antikoncepciu, prípadne podstúpiť sterilizáciu, aby sa zabránilo ďalšiemu otehotneniu. Kameňom úrazu ale bola antikoncepcia, ktorú cirkev zakazovala.

"Kričala som. Lekárom som povedala, že anestetikum nezabralo a že všetko cítim. Následne som videla lekára, ktorý vybral pílku podobnú tej na drevo. Krv striekala až po strop, na jeho okuliare aj na sestry. Potom vzal niečo ako spájkovačku, priložil mi ju k rane, aby zastavil krvácanie. Povedali mi, aby som dcéru vytlačila. Musela byť vonku ešte predtým, ako ma popálili. Lekár potom spojil tie dve kosti dokopy. Cítila som pálivú bolesť a myslela som, že zomriem," opísala mučivé chvíle Cora, na ktorej bola operácia vykonaná, keď mala 17 rokov.

Lekári totiž v tom čase brali ženy len ako nástroje na rodenie detí a za ideálny počet v rodine sa považovalo aspoň deväť detí. Nie je ničím neobvyklým, že tento zákrok spôsobil, že po jeho vykonaní bolo viacero žien trvalo postihnutých a ich život bol už navždy poznačený.