Komik Michael Szatmary: Nerobím si srandu z politikov, sú ľahké terče a nerád kopem do mŕtvol

Michaela Szatmaryho netreba príliš predstavovať. Ľudí si získal svojím zmyslom pre humor a vtipmi o Židoch. Keďže sám má židovské korene, najlepšie vie, ako dokonale vystihnúť pointu. Svoju kariéru začínal ako spravodajca v televízii, no neskôr sa našiel v stand-up comedy.

Za sebou má aj moderovačky viacerých veľkých akcií, ako napríklad Ceny pamäti národa, no objavil sa aj v hereckej úlohe v celovečernom filme s názvom Stand up. V rozhovore na chatovacom portáli Pokec.sk nám prezradil z čoho by si srandu nikdy neurobil a či sú jeho stand-upy založené na skutočných príhodách.

Začnime tvojimi študentskými časmi. Kam si chodil na školu? Bavila ťa?

Som zo Starého Mesta, takže najprv na Palackého, a potom na už dnes neexistujúcu Dukliansku - dnes Lazaretskú. Potom gympel a potom vysoké školy. A odpoveď na otázku dva? Šálil by som, keby ma bavili. Trpel som a trpel som dlho.

Pochádzaš z umeleckej rodiny. Venoval sa tiež niekto tvorbe humoru?

Moja stará mama bola herečka a vystupovala v Tatra Kabarete, čo bola vtedy takpovediac jediná zábavná a živá show v Bratislave. Môj dedo - spisovateľ bol skvelý rozprávač a môj otec je proste vtipný chlap a druhý dedo bol vtipný, aj keď nie naschvál. Jediný skutočný profík som ja.

Tvoj otec emigroval v roku 1985 do Izraela. Bolo pre teba ťažké vyrastať bez neho?

Najprv áno, pretože bol komunizmus, nedalo sa cestovať a ja som bol presvedčený, že už ho nikdy neuvidím. Našťastie, tri roky nato prišla revolúcia.

Predtým, ako si sa vydal na dráhu profesionálneho komika, si pracoval ako žurnalista v televízii. Bola to náročná práca?

Náročná, dlhá a stresujúca, ale zase každý deň si videl výsledok. Obdivujem novinárov, ktorí to dokážu robiť viac ako 10 rokov.

Poďme k tvojím začiatkom v súvislosti s prácou komika. Kedy si si uvedomil, že by si sa mohol živiť zabávaním ľudí? Mal si nejaký zlomový moment?

Mal, keď mi v Markíze povedali: "Choď a už sa nevracaj." A ja im na to: "Keď so mnou hovoríte týmto tónom, ja už neprídem." Ale nie. Zlom nastal, keď som už začal s humorom a rovno zo spravodajstva letel do klubu a do toho sa mi narodila dcéra. Povedal som si "a dosť". Zistil som, že stres z chudoby je lepší ako pracovný. Riskol som voľnú nohu.

Je niečo z čoho by si si srandu nikdy nerobil? Máš v humore nejaké hranice?

Tvrdím, že humor nemá mať hranice. Je na publiku, čo zvládne a čo nie. Publikum je tá hranica. Ja osobne si nerobím srandu z hendikepu, za ktorý človek nemôže, teda okrem výšky, plešatosti a Rusov. Vyhýbam sa aj politikom, lebo mám pocit, že sú ľahké terče a nerád kopem do mŕtvol.

Vytvoril si stand-upový špeciál s názvom Profesionálny Žid. Nemáš problém uťahovať si zo židovskej komunity. Stalo sa ti niekedy, že sa na tvoj stand-up urazil niekto z komunity?

Väčšinou sa urážajú ľudia, ktorých sa téma vôbec netýka, nikto z komunity sa nikdy neurazil. Skôr majú strach, najmä starší, že načo, načo to zverejňujem.

S tým strachom tak trochu súvisí aj ďalšia otázka. Máš pocit, že by bol na Slovensku rozšírený antisemitizmus? Stretol si sa na vlastnej koži s nejakými útokmi kvôli tomu, že patríš k menšine?

Ja sa necítim byť menšinou, aj keď ma tak mnohí označujú. Som človek, občan a ľudská bytosť. Za to, kde a kým som sa narodil nemôžem. Antisemitizmus tu bol vždy. Pravda je, že covid a aj vojna na Ukrajine ho ešte viac posilnili po celom svete. Vymyslel som s Tomášom Hudákom a aj nakrútil 5-dielnu televíznu sériu presne o tejto téme: Nehádž flintu do Žida. Nájdite si to a pozrite.

Niekoľko rokov si žil v Izraeli. Čo máš na tejto krajine najradšej? A čo by si odporučil ľuďom, že by mali v Izraeli určite navštíviť?

Na to, aká je to mini krajina, neexistuje krátka odpoveď. Cez jedlo, slobodu, pláže, teplo, 24/7 hodín život, históriu, tri moria... treba vidieť a zažiť.

Mávaš ešte pred vystúpeniami trému?

Prvé tri roky som mal pred každou show, potom už len pri veľkých a teraz už len vtedy, keď mám byť vážny a hovoriť niečo seriózne a múdre pred veľkým publikom. Tréma zväzuje a je ju vidno. Trému nemám, ale podľa hodiniek mi tep stúpne na začiatku vystúpenia. Vždy cítim zodpovednosť.

Ako vyzerá tvoj kreatívny proces pri tvorbe nového stand-upu? Vychádzaš vždy zo skutočných zážitkov, alebo máš aj iný spôsob, ako napísať nový materiál?

Mám už čosi odžité a vtipný príbeh môže vzniknúť aj z obyčajnej cesty do Prahy. Deväťdesiat percent mojich stories je reálnych, aj keď trocha prifarbených, prifabulovaných. V skutočnosti ma rozzúrený pes nenaháňal až do auta a potom mi neplieskal semenníkmi na sklo.

Zahral si si v celovečernom filme Stand-up a vystupoval si aj vo videoklipe. Ako sa cítiš v role herca?

Zahral som si ešte v dvoch ďalších tento rok. Je to ťažká práca a nemyslím len herectvo, ale najmä to čakanie. Jedna 5-minútová scéna a potom 5 hodín čakáš, kým prestavia scénu. Ale vážne. Chcel by som vedieť hrať, ale neviem. Je to sakra ťažké povolanie.

Mnoho ľudí ťa vníma "len" ako komika, no si aj hudobník a skladateľ. Akú hudbu počúvaš najradšej a na aké hudobné nástroje vieš hrať?

Ja som odchovaný na elektronickej muzike a synthpope, to postupne prešlo na chill a deep house. Ale dvomi slovami: Som depešák. Hrám na klávesy, gitaru, trocha saxofón.

A posledná otázka: Ktorý svoj stand-upový materiál považuješ za najlepší alebo ho máš najradšej?

Ja neznášam hovoriť staré materiály, aj keď možno mnohé z nich sú lepšie ako tie nové. Ale najviac ma bavia práve tie.

Na chatovacom portáli Pokec.sk v miestnosti "Na pokec" môžete každý štvrtok od 17:00 do 18:00 sledovať rozhovory so známymi osobnosťami Slovenska a zároveň máte jedinečnú príležitosť spýtať sa svoje vlastné otázky.