Mimozemský objekt či observatórium: Na čo mohla slúžiť záhadná praveká stavba Göbekli Tepe?

Turecká archeologická lokalita Göbekli Tepe fascinuje vedcov už niekoľko desaťročí. Ide o neolitickú svätyňu, ktorá bola vybudovaná tisíce rokov pred naším letopočtom, pričom sa v širších kruhoch považuje za najstaršiu známu ľudskú náboženskú stavbu. Ako informoval portál IFLScience, existuje mnoho teórií, na čo mohla lokalita skutočne slúžiť, pričom mnohé z nich sa od tej náboženskej odkláňajú.

Podľa informácií vedcov Göbekli Tepe postavili lovci a zberači pred takmer 12-tisíc rokmi. Pozoruhodné na tom je, že v tom čase nebolo ešte rozšírené poľnohospodárstvo a väčšina sveta sa snažila prežiť končiacu dobu ľadovú. Hoci o ľuďoch, ktorí postavili tento objekt, nevedia vedci takmer nič, s novšími chrámami má lokalita z náboženského hľadiska veľa spoločného.

Aj keď výskumníci nemajú dostatok poznatkov o náboženstve, ktoré sa v oblasti praktizovalo, objavili množstvo vyrytých obrázkov zvierat na kameňoch, čo naznačuje, že miesto malo pre staviteľov veľký význam.

Mnohí odborníci sa však prikláňajú k hypotézam, podľa ktorých mohla stavba mať astronomický význam. Opierajú sa pritom o ďalšie neolitické stavby, ako napríklad Stonehenge, ktorý bol postavený v súlade s východom slnka v dôležitých dátumoch. Preto mnohí predpokladajú, že Göbekli Tepe sa pred tisíckami rokov využíval na štúdium nebies. Namiesto slnka sa však ľudia snažili spojiť s hviezdami, no nezhodli sa na tom, ktoré z nich majú byť v strede.

Profesor Giulio Magli z univerzity Politecnico di Milano uviedol, že svätyňa mohla byť v súlade so Síriusom. Túto hypotézu však nie je možné dokázať ani vyvrátiť, pretože miesto, kde sa hviezdy nachádzajú, sa v priebehu storočí mení.

Existuje aj ďalšia hypotéza, ktorá sa prikláňa ku hviezdam. Podľa nej chrám zaznamenáva dopad kométy, ktorá odštartovala udalosť s názvom Mladší dryas, kedy sa svet na približne tisícročie ochladil na teploty z doby ľadovej.

Aj keď majú vedci v zásobe mnoho faktov potvrdzujúcich túto teóriu, existuje len malá skupinka odborníkov, ktorá sa k nej prikláňa. Ak by však bola pravdivá, nedatovala by len udalosti vedúce k pádu kométy, ale naznačovala by aj to, že stavitelia chrámu mali skvelý prehľad o aktuálnom dianí.

Poslednou známou teóriou je tvrdenie, že chrám ľudia postavili s pomocou pokročilejšej rasy. Táto hypotéza sa uvádza aj pri mnohých iných starovekých stavbách a opiera sa o údiv nad tým, ako niekto mohol postaviť tieto objekty s takými obmedzenými technológiami. Na stavbe sa však podľa informácií nenachádzajú žiadne stopy, ktoré by túto teóriu potvrdzovali.

Bez ohľadu na tvrdenia, ktoré sa snažia odhaliť presný význam chrámu, Göbekli Tepe patrí medzi najzáhadnejšie praveké stavby. Nález výrazne posunul hranicu počiatku ľudskej civilizácie, pretože dovtedy vedci nemali žiadne informácie o tom, že by lovci a zberači dokázali postaviť taký veľký objekt. Preto pamiatka od roku 2018 figuruje na zozname Svetového dedičstva UNESCO.