V roku 2017 došlo k približne 993 popravám celosvetovo. Odvtedy počet týchto trestov klesol, pričom v roku 2018 ich bolo 690, v roku 2019 vykonali 657 popráv, v roku 2020 to bolo 483 a za rok 2021 bolo vykonaných 579 trestov smrti. Čísla sú však považované za neúplné, nakoľko Čína počet popravených ľudí odmieta zverejňovať.

Vo svete je teda niekoľko krajín, v ktorých sa do dnešného dňa uplatňuje trest smrti. Patrí k nim napríklad Bangladéš, Čína, Egypt, Etiópia, India, Indonézia, Irán, Japonsko, Nigéria, Saudská Arábia, Južná Kórea, USA, Bielorusko a iné. Rozdiely sú iba v zločinoch, za ktoré môže byť trest udelený, alebo vo forme, akou je usmrtenie vykonané. Vybrali sme niekoľko krajín, na ktoré sa z tohto hľadiska pozrieme bližšie.

Ako sme už spomínali vyššie, pre túto krajinu sú čísla spojené so zabíjaním ľudí považované za štátne tajomstvo. Verejnosť teda nemá možnosť zistiť, koľko popráv Čína v priebehu rokov vykonala. Odborníci však odhadujú, že cifry sa pohybujú v desiatkach tisíc. Iní zas tvrdia, že v Číne sa vykoná približne 5 popráv za deň. Nech už je ktorákoľvek z možností správna, Čína si drží prvenstvo z hľadiska množstva vykonaných vrážd podobného typu už veľmi dlhú dobu.

Podľa informácií sa často stáva, že ani rodinní príslušníci obvineného, ktorý je odsúdený na trest smrti, o danom prípade vopred nevedia. O niečom podobnom sa dozvedajú až po vykonaní spomínaného aktu. V krajine sa vo väčšine prípadov využíva na usmrtenie zločinca streľba do hlavy. V menšine prípadov používajú smrtiacu injekciu.

V tejto krajine je dodnes zaužívaný spôsob popravy v takej forme, v akej si ho predstavuje väčšina populácie. Máme na mysli popravu formou obesenia, kedy má odsúdený zakrytú tvár a čaká na svoj ortieľ. Za kuriózny sa dá považovať aj spôsob, akým väzňom oznamujú ich rozsudok. Ten sa vraj obvinení často dozvedajú iba pár hodín pred samotným začiatkom popravy.

Väčšina trestov smrti je v tejto krajine udelená za viacnásobné vraždy. Aj napriek tomu, že trest smrti je v tejto krajine legálny, stretáva sa s obrovskou vlnou kritiky. Jedným z dôvodov je, že japonskí väzni ostávajú niekoľko rokov v napätí bez toho, aby vedeli presný dátum ich popravy. Nakoľko sa odsúdení neustále zobúdzajú s myšlienkou, že daný deň môže byť ich posledný, väčšina z nich má psychické problémy. Známy je aj prípad muža, ktorý na výkon trestu čakal 32 rokov. Napokon zomrel prirodzene vo veku 95 rokov.

Tento štát sa od ostatných krajín líši najmä tým, za aké priestupky trest smrti udeľuje. Pokiaľ na väčšine území sú dôvodom najmä viacnásobné vraždy, v Iráne je príčin hneď niekoľko. Medzi tie klasickejšie môžeme zaradiť vraždu, znásilnenie alebo obťažovanie detí. K menej tradičným dôvodom na popravu patrí cudzoložstvo, šírenie pornografie, nepriateľstvo s Bohom, rúhanie či prostitúcia. Trest podobného druhu môže postihnúť aj vojakov, ktorí boli pristihnutí pri pomoci nepriateľovi alebo vojenskej zbabelosti.

Irán je tiež jedným zo štátov, ktorý nerešpektuje Dohovor o právach dieťaťa, nakoľko vykonávajú popravy maloletých, teda osôb, ktoré ešte nedosiahli 18 rokov. V prípade cudzoložstva a incestu je najčastejším trestom ukameňovanie. Platí tu napríklad zákon, ktorý umožňuje vraždu slobodného nemoslimského muža, ktorý mal pohlavný styk s moslimkou. Na preukázanie podobného priestupku, akým je cudzoložstvo, sú požadovaní štyria svedkovia. Okrem ukameňovania vinníkov sa trest smrti ako taký praktizuje aj obesením.

Aj tento štát môžeme z hľadiska popráv považovať za netradičný. Trest smrti totiž vykonávajú odťatím hlavy zločinca. Podobný akt sa odohráva verejne na námestí okolo deviatej hodiny ráno, pričom kat odsúdenej osobe odtína hlavu mečom. Pred popravou by mal vinník odrecitovať pasáž o vyznávaní moslimskej viery. V menšine prípadov sú popravy vykonávané formou zastrelenia alebo ukrižovania.

Priestupky, za ktoré môže byť človeku udelený trest smrti, sú podobné tým v Iráne. Aj v Saudskej Arábii majú právo zabiť vás za cudzoložstvo či rúhanie, ale aj čarodejníctvo, homosexualitu či pašovanie drog. Známy je prípad muža menom Muree bin Ali bin Issa al-Asiri, ktorý bol odsúdený za vlastníctvo talizmanov, ktoré hraničilo s mágiou.

Aj napriek tomu, že niektoré zdroje uvádzajú, že trest smrti v Taiwane hrozí za pašovanie drog, únos a výrobu akýchkoľvek zbraní, od roku 2003 sú sankcie v podobe smrti udeľované vo veľkej miere len za vraždu. Posledná známa poprava, ktorej dôvodom bolo niečo iné ako vražda, je z roku 2002. Vinník bol vtedy odsúdený na trest smrti z dôvodu pašovania 295 kilogramov heroínu.

Popravy sú v tomto štáte vykonávané pomocou strelných zbraní. Zväčša je streľba smerovaná zo zadnej strany do oblasti srdca. Sú však aj výnimky, ktoré sú udeľované v prípade, že chce obvinený darovať orgány. V tomto prípade je streľba namierená do oblasti na hlave, ktorá sa nachádza v blízkosti ucha. Väzňovi sa tesne pred popravou podáva posledná večera, ktorej súčasťou je aj víno. Následne mu je vstreknuté silné anestetikum, ktoré spôsobí omámenie jeho zmyslov i funkcií tela.

Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, ktorá do dnešného dňa z právneho hľadiska trest smrti povoľuje. Od roku 2017 sa vraj na tomto území uskutočnilo 9 popráv. Presné čísla však nie sú známe. Rovnako ako na väčšine území aj v Bielorusku je obvinený usmrtený zastrelením.

V USA je povolený trest smrti dohromady v 29 štátoch. Práve Američania sa považujú za prvých, ktorí použili a vynašli smrtiacu injekciu, ktorú neskôr začali využívať aj iné krajiny. Od roku 1976 do 1. júla 2021 sa uskutočnilo viac ako 1500 popráv, z toho 1323 bolo vykonaných formou smrteľnej injekcie. Dôvody trestov smrti sa v jednotlivých štátoch mierne líšia. Väčšinou však ide o viacnásobné vraždy či zabitie vysokopostavenej osoby, akou je napríklad prezident Spojených štátov.