Vraždiaci bača: Banskobystrický škrtič pil okenu a zabíjal ženy, bol primitívnym géniom

Vo väzení bol Lupták z dôvodu krátenia daní a mareniu výkonu úradného rozhodnutia. Okrem toho bol alkoholikom a dokonca nepohrdol ani okenou. Nemal žiadnu prácu, iba z času na čas pomáhal pásť ovce. Priateľka si z neho strieľala, že je škaredý a žiadna žena ho nikdy nebude chcieť. On na to iba odpovedal, že nejakú si určite chytí v lese. A svoje slová aj naplnil, uvádza portál Žilina SP 21.

Tým osudovým dňom bol 6. máj 1978, kedy sa opitý vydal k Vysielaču Laskomer za Banskou Bystricou. Ukryl sa v kríkoch pri lesnom chodníku, kde zbadal len 20-ročnú ženu, ktorú napadol odzadu a začal škrtiť. Obeť padla na zem a tam ju znásilnil. Následne sa však žena prebrala, no Lupták ju začal udierať päsťami, kvôli čomu aj napokon umrela. Ženu odtiahol do kríkov, pokryl lístím a z kabelky jej vybral hotovosť.

Medzitým sa tváril akoby nič. Telo nebohej našli až po roku a Lupták v tom čase putoval do väzenia kvôli krádeži. Nikto však ani len netušil, že za smrťou ženy stál práve on. Po štyroch rokoch, opäť opitý a navyše posilnený okenou, číhal na druhú obeť. Tentokrát zaútočil na len 15-ročnú tínedžerku, ktorú takisto napadol zozadu, znásilnil a okradol. Telo následne odhodil do jamy, no v danom momente mladá žena ešte žila. Pri pitve jej našli lekári v pľúcach kúsky hliny.

Len pár dní predtým, ako sa stal tento ohavný čin, matka dievčiny vypovedala, že jej dcéra z plastelíny vymodelovala mužskú tvár. Ešte šokujúcejšie bolo to, že dievča nikdy predtým nemodelovalo a matke prezradilo, že tým zobrazuje svoju smrť. Tvár, ktorú vytvorila, sa nápadne podobala na Luptáka. Polícia vtedy tušila, že je na stope dvojnásobného vraha, s ktorým začali spájať aj prvý skutok.

Po približne mesiaci sa Lupták pohyboval okolo budovy Krajského národného výboru v Banskej Bystrici. Pri sebe mal veľký kameň a v tme čakal na obeť. Zrazu sa v jeho blízkosti objavila žena, ktorú kameňom začal tĺcť do hlavy, kým nestratila vedomie. Túto obeť neznásilnil, pretože mala menštruáciu, no zakrátko sa prebrala. Lupták ju začal opäť mlátiť a čakal, kým umrie. Ukradol jej náušnice a jeho cesta pokračovala až do hôr. Po týchto zločinoch boli obyvatelia (a hlavne ženy) z Banskej Bystrice vystrašení a báli sa vychádzať von po zotmení.

Policajti pátrali a výpovede svedkov im naznačili, že zrejme ide o Juraja Luptáka. Keď ho muži zákona dolapili, so zločinmi sa chválil a ukazoval im, kde číhal na svoje obete a ako skutky spáchal. Rekonštrukcie zločinov si vrah užíval a bavil sa. Aby toho nebolo málo, priznal sa aj k štvrtej vražde, no telo sa nikdy nenašlo. Hravo prechádzal detektorom lži a dokázal ho suverénne zvládnuť, vďaka čomu policajti usúdili, že majú dočinenia s geniálnym primitívnom. Keď však zistil, že mu hrozí trest smrti, začal všetko popierať.

Súdni znalci napokon vyhodnotili, že Lupták mal polyformnú psychopatickú osobnosť, ako aj citovú a sociálnu nezrelosť. Jeho matka bola alkoholička, otec pracoval ako šofér a od 12. rokov vyrastal v detskom domove. Okrem toho sa vyznačoval nízkou inteligenciou, jeho IQ malo hodnotu 70, a alkohol pil od 17 rokov. Za jeho činy ho popravili 16. júla 1987 v Bratislave.