Smrteľné teplo a robotické poľnohospodárstvo: Ako bude vyzerať naša Zem v roku 2500?

Existuje množstvo vedeckých výskumov, ktoré hovoria o dlhodobých dopadoch zmeny klímy. Ide najmä o zvyšovanie úrovne skleníkových plynov, teploty a hladiny morí. Experti sa totiž obávajú, že do roku 2100 sa ľudstvo musí pripraviť na veľmi nebezpečné oteplenie až o 2,7 stupňa Celzia. To prinesie masívne požiare, búrky, suchá, záplavy, horúčavy, ako aj zmeny vo vodných ekosystémoch, uvádza portál ScienceAlert.

Vedci modelovali distribúciu vegetácie, tepelný stres a podmienky pestovania pre plodiny, aby získali predstavu o tom, akým environmentálnym výzvam sa budú musieť prispôsobiť ľudia žijúci v 22. storočí. Priniesli tak niekoľko obrázkov, ktoré ukazujú, ako by naša planéta mohla vyzerať o pár stoviek rokov. Tie zachytávajú tri veľké regióny - Indický subkontinent, Amazonku a Stredozápad USA, pričom pokrývajú roky 1500, 2020 a 2500.

Zistili, že priemerné globálne teploty sa budú neustále zvyšovať. Podľa týchto scenárov sa vegetácia a plochy, kde sa pestujú plodiny, môžu postupne zmenšovať. Oblasti s dlhou históriou kultúrneho a ekosystémového bohatstva, akou je Amazonská nížina, sa môžu stať nevhodnými na pestovanie.

Problémom je aj tepelný stres, ktorý môže dosiahnuť smrteľnú úroveň pre ľudí žijúcich v tropických oblastiach. Práve tie sú v súčasnosti veľmi obývané a postupom času môžu byť neobývateľné. Výnimkou nie je ani stúpajúca hladina morí a oceánov, ktorá ohrozí pobrežné populácie.

Od roku 1500 až dodnes sme boli svedkami kolonizácie a priemyselnej revolúcie, zrodu moderných štátov, masového spaľovania fosílnych palív a s tým spojeného nárastu teplôt. Experti pohrozili, že ak sa nám nepodarí zastaviť otepľovanie počas nasledujúcich 500 rokov, planéta sa zmení spôsobmi, ktoré zničia našu schopnosť zachovať si mnohé nevyhnutné veci na prežitie.

Vedci vidia budúcnosť poľnohospodárstva v roku 2500 v technológiách, ktoré sa adaptujú teplu vrátane robotického poľnohospodárstva s minimálnym zásahom ľudskej činnosti. V prípade Amazonky vizualizovali neúrodnú krajinu s nízkou hladinou vody v dôsledku poklesu vegetácie, s degradovanou infraštruktúrou a minimálnou ľudskou činnosťou.

Podľa nich je nutné urýchlene znížiť emisie a zároveň sa naďalej prispôsobovať otepľovaniu, ktorému nemôžeme uniknúť, prípadne musíme začať uvažovať o živote na Zemi, ktorá bude veľmi odlišná od jej aktuálnej podoby.