Muž z Nórska, ktorému doktori nariadili, aby viacej chodil, sa rozhodol, že sa stane hľadačom pokladov. Nečakal však, že hneď pri svojom prvom pokuse s novým detektorom kovov nájde dávno stratené zlaté šperky staré viac ako tisícročie. Ako informoval portál The Guardian, archeológovia z celého sveta tento objav označili za "nález storočia".
Čokoládové mince
51-ročný Erled Bore sa od malička chcel stať archeológom, no život ho zaviedol na inú cestu. Nedávno mu však nórski lekári odporučili, aby si doprial viac pohybu, a preto si kúpil detektor kovov. S ním chcel totiž začať chodiť na prechádzky a skĺbiť príjemné s užitočným. Avšak onedlho sa stalo niečo, čo by mužovi ani vo sne nenapadlo. Počas toho, ako sa prechádzal na juhu ostrova Rennesøy neďaleko mesta Stavanger, totiž započul na svahu pípanie.
Zavolal preto archeológov, ktorí potvrdili, že ide o veľmi impozantný nález. Miesto úkrytu totiž obsahovalo deväť zlatých medailónov, perly, ktoré kedysi tvorili honosný náhrdelník, a tri vzácne zlaté prstene. Zistilo sa, že šperky, ktoré vážia niečo cez 100 gramov, pochádzajú z obdobia spred 1 500 rokov. "Najskôr som si myslel, že ide o nejaké čokoládové mince. Bolo to naozaj neskutočné," povedal Bore.
Zlato vládcov
Håkon Reiersen, docent v Stavangerskom múzeu, uviedol, že zlaté prívesky nazývané brakteáty pochádzajú z takzvaného migračného obdobia v Nórsku, ktoré prebiehalo medzi rokom 400 až 550 nášho letopočtu. "Vzhľadom na miesto nálezu a na to, čo vieme z iných podobných objavov, ide pravdepodobne o ukryté cennosti alebo o obetovanie šperkov bohom v zlých časoch," uviedol s tvrdením, že prívesky a perly boli súčasťou veľmi vzácneho náhrdelníka, ktorý vyrobili skúsení klenotníci a nosili ho tí najmocnejší.
Profesor Sigmund Oehrl, ktorý tiež pracuje v Stavangerskom múzeu, povedal, že symboly na príveskoch z Rennesøy ukazujú visiaceho koňa. K tomu jeho poklesnuté držanie tela a skrútené nohy naznačujú, že je zranený. "Takýto symbol predstavoval chorobu, ale zároveň nádej na uzdravenie a nový život," dodal Oehrl.
Archeológovia považujú tento nález za jedinečný, pričom Ole Madsen, vedúci múzea v Stavangeri, povedal, že ide o nórsky objav storočia. "Nájsť toľko zlata naraz je mimoriadne nezvyčajné. V našej krajine sa totiž nepodaril žiadny podobný objav od 19. storočia," poznamenal.
Aj napriek tomu, že vzácne šperky a medailóny skončili v rukách štátu, nálezca a ani majiteľ pozemku, kde bolo zlato nájdené, neodídu naprázdno. V súlade s nórskymi zákonmi totiž získajú veľkú peňažnú odmenu, no celková suma zatiaľ nebola stanovená.