Nejedzte neskoro večer! Vedci tvrdia, že si tak rapídne zvyšujete riziko mŕtvice

Mnohým z nás sa už stalo, že sme nemali čas poriadne sa najesť, a preto sme sa rozhodli mať neskorú večeru. Vedci však tvrdia, že takéto správanie môže mať nežiadúce účinky na vaše zdravie. Ako informoval portál DailyMail, podľa výsledkov veľkej štúdie totiž konzumovanie po deviatej večer zvyšuje riziko mŕtvice alebo malej mozgovej príhody.

Štúdia, ktorú vedci publikovali vo vedeckom časopise Nature Communications, sa zameriavala na prieskum toho, kedy ľudia jedli raňajky a večeru, a na riziko kardiovaskulárnych ochorení. Zúčastnilo sa jej viac ako 100-tisíc ľudí vo Francúzsku, z ktorých každý vypĺňal 15 stravovacích denníkov. V nich bol zaznamenaný čas ich konzumovania počas pracovných dní a víkendov.

Účastníkov tiež vedci rozdelili do troch rovnakých skupín. V prvej jedli ľudia večeru najskoršie, a to pred ôsmou. Druhá konzumovala v čase medzi 20:00 až 21:00 a posledná mala večeru po deviatej. Dobrovoľníkov výskumníci pozorovali v priemere až 7 rokov, pričom zaznamenali množstvo nečakaných zdravotných komplikácií.

Vedci uviedli, že počas pozorovania sa vyskytlo okolo 2-tisíc prípadov kardiovaskulárnych ochorení vrátane infarktov a mozgových príhod. Ukázalo sa pritom, že ľudia, ktorí jedli večeru po 21:00, mali v porovnaní s ostatnými skupinami o 28 percent vyššiu pravdepodobnosť, že dostanú mŕtvicu alebo prechodný ischemický záchvat.

Dôvodom je, že sami ľudia sa vyvinuli tak, aby jedli skôr počas dňa. Dôkazy z iných štúdií na zvieratách totiž naznačili, že trávenie jedla v neskorých večerných hodinách zvyšuje hladinu cukru v krvi a tlak. To by mohlo časom poškodiť vaše cievy a zvýšiť riziko zrazenín, ktoré vedú k mŕtvici a infarktu. Napriek tomu však výskumy odhalili, že načasovanie konzumácie neovplyvní zdravie natoľko ako celková zlá životospráva.

Iná štúdia tiež potvrdila výsledky tohto výskumu. Ukázalo sa totiž, že dlhšie obdobie nejedenia cez noc môže byť dobré pre zdravie. Každá ďalšia hodina hladovania bola spojená so znížením rizika mozgovej príhody až o sedem percent.