Slovenský Stonehenge s 22 megalitmi: Skúmali ho aj Francúzi, dodnes zostáva záhadou

Tento unikát vzbudzuje kontroverzie, pretože kým niektorí vyhlasujú, že objav prepisuje našu históriu, iní si myslia, že je to nezmysel. Slovenský Stonehenge objavili náhodou a stalo sa tak vďaka etnológovi Rudolfovi Iršovi, ktorý vtedy pracoval v Záhorskom múzeu. Ako uvádza portál Pravda, v momente, ako sa dopočul, že v Holíči sa bude v roku 1988 stavať nové sídlisko v nepreskúmanej lokalite, urýchlene konal.

Irša v tom čase písal monografiu k dejinám mesta a uvedomil si, že sa tam ešte nikdy nerobil archeologický výskum. Keď sa teda začalo s výstavbou sídliska, povedal si, že pôjde do terénu a začne pátrať. Holíč bol rozkopaný a všetkým robotníkom povedal, že ak nájdu niečo zaujímavé, majú mu zavolať. Po troch mesiacoch prišiel zásadný zlom. Robotníci totiž objavili zvláštne kamene a Iršovi oznámili, aby sa prišiel pozrieť.

"Zaviedli ma k veľkému kameňu a ukázali mi doň vytesané kladivo. Bolo úplne jasné, že kamene sú obité, opracované, že to nie sú obyčajné skaly," prezradil a dodal, že chlapi sa domnievali, že na mieste bol buď veľký hrad, alebo dom. Etnológovi bolo jasné, že to tak nebude a dôvodom bolo práve kladivo. Vedel, že to bude niečo zaujímavejšie, pretože kamene boli opracované ručne.

Najviac ho šokovalo, že stavbyvedúci zháňal stroj, ktorým by kamene rozbil. "Bol som chudý, ale mal som na sebe hrubú zimnú bundu a mám dosť silný hlas. Začal som kričať na stavbyvedúceho, či si uvedomuje, koľko porušuje zákonov a vyratúval som mu trestné sadzby. Blafoval som, no on povedal, že to bude akceptovať. Miesta s kresbami zasypali hlinou, aby ich nebolo vidieť," dodal. Kamene následne previezli na skládku, kde boli niekoľko rokov. Po čase ich umiestnili na sídlisko, potom k miestnemu zámku a od roku 1996 sa nachádzajú za Múzeom fajansy.

Iršovým cieľom bolo, aby na miesto nálezu prišiel Archeologický ústav SAV. Neskôr napísal knihu, ktorá sa dostala až na francúzske veľvyslanectvo. Práve tam prejavili záujem o tento veľkolepý objav, po ktorom prišli Francúzi na Slovensko. Slovenskí archeológovia síce tvrdili, že ide o bezvýznamné kamene, no Francúzi nimi boli očarení. Vytesané kladivo nebolo zďaleka tým najväčším prekvapením, pretože po dlhých rokoch si na najväčšom z menhirov Irša všimol ľudskú tvár aj postavu. "Stále nevieme, čo je na opačných stranách. Vždy, keď sa prenášali, položili sa tou istou stranou na zem. To, čo je na odvrátenej strane, som nikdy nevidel," ozrejmil etnológ.

Kamene dokonca skúmal archeológ Charles-Tanguy Le Roux, ktorý sa megalitickým stavbám venoval dlhých 50 rokov. Rytiny a kresby analyzoval veľmi detailne a prezradil, že na kameňoch je viditeľné opracovanie väčším náradím - buď kameňom, alebo primitívnejším kladivom. Odborník ich datoval do obdobia tisíc rokov pred Kristom až tisíc rokov po ňom. Podľa jeho slov bolo miesto, na ktorom stála megalitická stavba, strategické. Je presvedčený o tom, že ak by tam teraz nestáli vysoké budovy, bolo by vidieť celé okolie do všetkých strán.

Aktuálny primátor mesta Zdenko Čambal povedal, že skupinka 22 kameňov patrí medzi hodnotné pamiatky nielen v Holíči, ale aj v celej strednej Európe. Archeológ Ivan Cheben si myslí opak, pretože podľa neho ide o pieskovec, ktorý sa v Holíči ťažil a používal na stavebné účely. Pripúšťa, že na prvý pohľad sa to môže podobať na megalitické kamene, no opak je pravdou. "Na kameni je stopa po zube bagra a je jasné, že vznikla pri ich odstraňovaní. Dokazuje to iný druh patinácie povrchu kameňa a ryhy spôsobenej mechanizmom," dodal expert, ktorý odmieta aj teórie Le Rouxa.