Išiel do vesmíru, aj keď vedel, že sa nevráti. Kozmonaut sa obetoval, aby zachránil Gagarina

Mnohí z vás pravdepodobne poznajú príbeh Jurija Gagarina, ktorý sa 12. apríla 1961 stal prvým návštevníkom hlbokého vesmíru. Hoci už po tomto výkone nikdy nesadol do raketoplánu, jeho kariéra sa ani zďaleka neskončila. Ako informoval portál IFLScience, v roku 1967 totiž jeho odborné znalosti využil kolega a priateľ Vladimir Komarov. Jeho misia sa však neskončila tak šťastne ako u Gagarina.

Komarov bol ruským kozmonautom a leteckým inžinierom, ktorý mal počas svojej kariéry možnosť vidieť Zem z vesmíru. Okrem toho, že bol v záložnom tíme pri Gagarinovej misii, vzlietol do výšin aj v rakete Voschod 1 spoločne s ďalšími dvoma kozmonautmi.

V roku 1967 sa však udialo niečo, čo navždy poznačilo predtým skvelú sovietsku kozmonautiku. Všetko sa začalo tým, že zväz chcel osláviť svoje 50. výročie vzniku. Hoci by väčšina iných krajín usporiadala parádu či si uctila dôležité osobnosti, Rusi sa rozhodli, že vytvoria niečo, na čo žiadny občan nezabudne.

V pláne bolo vyslať na obežnú dráhu dve kozmické lode. Sojuz 1 s Komarovom mal odštartovať ako prvý a počkať na prílet sesterskej rakety Sojuz 2. Oba stroje by sa neskôr priblížili k sebe, aby si piloti mohli medzi svojimi plavidlami vymeniť miesta. Komarov by sa tak na Zem vrátil v rakete Sojuz 2, zatiaľ čo ďalší pilot by zostúpil v Sojuze 1.

Mesiace pred plánovaným štartom sa však ukázalo, že táto misia nedopadne dobre. Pri kontrole plavidla totiž inžinieri našli viac ako 200 konštruktérskych chýb, ktoré by s určitosťou skončili smrťou pilota. Existujú tiež teórie, že bola vyhotovená 10-stranová správa, v ktorej sa nachádzal celý zoznam porúch. Tento dokument sa však nikdy nedostal k vodcovi Leonidovi Brežnevovi, a to pravdepodobne zo strachu o holý život.

Aj keď sa priatelia pokúšali presvedčiť Komarova, aby odmietol pilotovať raketu, pilot vedel, že ak nepôjde on, pošlú jeho kamaráta Gagarina. Preto sa vydal na samovražednú misiu, aby mohol zachrániť svojho kolegu. Kozmonaut však neodišiel bez malej pomsty. Požiadal totiž správcov projektu, aby v prípade, že by sa niečo pokazilo, usporiadali jeho pohreb s otvorenou rakvou.

V deň štartu Gagarin porušil letecký protokol, aby sa mohol porozprávať s Komarovom. Je možné, že sa snažil oddialiť štart natoľko, aby ho už nebolo možné uskutočniť. Ak však bolo toto jeho plánom, nepodarilo sa mu to. Komarov totiž onedlho vyletel do vesmíru v rakete Sojuz 1. Už krátko po štarte sa ukázali prvé problémy, keď sa jeden zo solárnych panelov neotvoril, čo spôsobilo, že jeho plavidlo malo slabý výkon.

Sovietska vesmírna agentúra nariadila jeho okamžitý zostup, ale jeho kapsula sa začala nekontrolovateľne točiť. Nakoniec sa Komarov musel obrátiť na pomoc padáka, no ani to ho nezachránilo, pretože jeho porucha spôsobila, že sa nedostatočne otvoril. A tak nakoniec Sovietsky zväz oslávil svoje 50. výročie počúvaním výkrikov muža kvôli tragédii, ktorej sa dalo jednoducho predísť. Následne sa konal pohreb, počas ktorého mali všetci na očiach spálené telo kozmonauta.