Zem mení svoju farbu a hlavnou príčinou sú ľudia. Vedcov tento objav znepokojuje

Vedci uverejnili správu, v ktorej odhalili, že Zem za posledné dve desaťročia rapídne zmenila farbu. Podľa nich tento fakt súvisí s ľuďmi, ktorí ovplyvnili biodiverzitu našej planéty. Ako informoval portál Unilad, výskumníci tvrdia, že táto správa odhaľuje, ako ľahko dokážeme ovplyvniť podmienky na Zemi.

Zem sa podľa vedcov stáva zelenšou. Hoci teplota našej planéty stále stúpa, nedávne vedecké štúdie založené na satelitných údajoch ukázali, že množstvo vegetácie sa skutočne zvýšilo. Na súši i v oceáne sa objavuje čoraz viac zelene, pričom viac rastlín je schopných spotrebovať viac oxidu uhličitého (CO2) a následne pomôcť kompenzovať niektoré vplyvy klimatických zmien.

Hoci tento fakt môže naznačovať, že ide o vynikajúcu vec nielen pre našu spoločnosť, ale aj planétu, nie je to celá pravda. Dôvodom je, že toto takzvané "globálne ozelenenie" odhaľuje, ako rýchlo a jednoducho dokážu ľudia meniť podmienky na Zemi.

V roku 2019 štúdia publikovaná v časopise Nature uviedla, že Zem za dve desaťročia zväčšila plochu zelene o 5 percent. Jedným z hlavných dôvodov zvýšenej vegetácie je miera oxidu uhličitého, ktorý vytvárame ako ľudia, ako aj spaľovanie fosílnych palív. Americká vesmírna agentúra NASA oznámila, že za posledných 20 rokov sa miera tohto plynu vo vzduchu zvýšila o približne 50 percent. Keďže rastliny spotrebúvajú CO2, toto zvýšené množstvo v atmosfére pomáha vegetácii rásť rýchlejšie.

Aj keď vieme, prečo sa pevnina stáva zelenšou, nie je jasné, prečo sa na túto farbu mení aj voda. Predpokladá sa, že je to spôsobené zvýšenou mierou rastlinného organizmu nazývaného fytoplanktón, ktorý tiež spotrebúva oxid uhličitý. Inou teóriou je, že sa tento organizmus stal zelenším. Zatiaľ nie je jasné, ktorá odpoveď je pravdivá, no NASA poznamenala, že sa túto informáciu bude snažiť odhaliť prostredníctvom nového satelitu.

Samotné obavy týkajúce sa ozelenenia Zeme však pochádzajú zo skutočnosti, že satelitné snímky nerozlišujú medzi rôznymi typmi vegetácie, ako je dažďový prales alebo pestovanie plodín. Prvý je totiž domovom exotických rastlín a voľne žijúcich živočíchov, zatiaľ či druhý je len mechanickým spôsobom rozširovania bez biodiverzity. Farmy síce môžu zhora vyzerať ako zelená plocha, ale vyžadujú použitie nespočetného množstva vody a chemikálií, ako aj emisií uhlíka uvoľnených pri výrobe hnojív.