Vo svete, v ktorom panujú ozbrojené konflikty a zomierajú tisíce ľudí, sa možno viacerí pýtajú, čo by sa dialo, keby sa ľudstvo rozhodlo naraz odpáliť všetky jadrové bomby na Zemi. Samozrejme, je viac než isté, že pre našu planétu by to bola poriadna rana. Následky by boli také hrozivé, že by sme sa museli na niekoľko miliónov rokov rozlúčiť so životom na tejto planéte, uvádza portál Indy100.
Zemetrasenia, ktoré vo svete nemajú obdobu
Touto problematikou sa zaoberá aj video na YouTube, ktoré má viac než 27 miliónov pozretí. V 8-minútovom videu je v skratke zoznam katastrof, na ktoré by sa ľudstvo malo pripraviť. Hoci ide o nepravdepodobný scenár, aj tak stojí za pozornosť. Od roku 2019 je na našej planéte až 15 000 jadrových zbraní.
Toto množstvo zodpovedá 3 miliardám ton trinitrotoluénu (silno výbušná látka) a 15-násobku energie sopky Krakatoa, ktorá má najsilnejšie erupcie. Pri ich výbuchu by sa vytvorila ohnivá guľa s priemerom 50 kilometrov, po ktorej by vznikla nárazová vlna. Tá by zničila všetko v okruhu 3 000 kilometrov. Aby toho nebolo málo, výbuch by bolo počuť naprieč celým svetom a tlaková vlna by nasledujúce týždne kolovala svetom.
Atómový oblak by sa dostal do okrajov zemskej atmosféry až do blízkosti vesmíru. V prípade výbuchu v Amazonskom pralese v Južnej Amerike by sa vytvoril požiar, ktorý by spálil takmer celý kontinent. Okrem toho by silné žiarenie zabilo všetko v okolí výbuchu a miesta vzdialené aj stovky kilometrov od nešťastia by boli neobývateľné. V životnom prostredí by bola po katastrofe vysoká rádioaktivita, čo by malo za následok úplné vyhladenie ľudstva.
Vo videu sa hovorí aj o tom, že ak by ľudia vyťažili každý kúsok uránu na planéte a vytvorili čo najviac bômb, značilo by to katastrofu neuveriteľných rozmerov. Predpokladá sa, že na Zemi je až 35 miliónov ton uránu, čo sa rovná 10 miliardám bômb v Hirošime. V prípade, že by sa vytvoril kráter s priemerom 100 kilometrov, časti trosiek by boli vymrštené až do vesmíru. Väčšina zvierat by to neprežila a nasledovali by ohnivé búrky na celej planéte. Pridružili by sa aj extrémne silné zemetrasenia a tie by zdecimovali mestá.
Obrovský oblak z popola by zahalil celú planétu a zabránil slnečnému žiareniu dostať sa na povrch, kvôli čomu by vznikla globálna zima. Tá by mala za následok, že v priebehu desaťročí by teploty klesli pod bod mrazu. Vyhynul by všetok život na zemi. Prežili by len tí, ktorí by sa ocitli v podzemí s prístupom k podzemnej vode, a to len dovtedy, kým by sa nevyčerpali zásoby. Trvalo by až milióny rokov, kým by sa na planéte znovu objavila akákoľvek forma života.