18. jan. 2023 o 12:03
Miloš Audi, dailymail.co.uk

"Živé" kamene z Rumunska rastú z vody, množia sa a menia tvar. Ako je to vôbec možné?

placeholder
"Živé" kamene z Rumunska rastú z vody a množia sa.
Zdroj: twitter.com/folkhorrormagpi

Rumunsko sa môže pochváliť svetovým unikátom. Pieskovec totiž spoločne z dažďovou vodou vytvára jedinečné štruktúry, ktoré po čase rastú a aj sa rozmnožujú. Mnohí preto tieto kamene považujú za živé.

Zaujímavosti
18. jan. 2023 o 12:03
"Živé" kamene z Rumunska rastú z vody, množia sa a menia tvar. Ako je to vôbec možné?

Rumunsko sa môže pochváliť svetovým unikátom. Pieskovec totiž spoločne z dažďovou vodou vytvára jedinečné štruktúry, ktoré po čase rastú a aj sa rozmnožujú. Mnohí preto tieto kamene považujú za živé.

V Rumunsku existujú kamene vytvorené geologickými procesmi, ktoré mnohí pokladajú za živé. Reč je o takzvaných trovantoch, ktoré rastú rýchlosťou približne 5 centimetrov za tisícročie. Ako informoval portál DailyMail, bizarné skaly sa vyvíjajú rovnakým spôsobom ako rastlinné pletivo a vytvárajú na svojom povrchu aj nové kamene.

Unikátne útvary

Mnohé trovanty sa podľa informácií nachádzajú v malej rumunskej dedine Costeşti, ktorá leží približne 130 kilometrov od hlavného mesta Bukurešť. Tieto kamene pritom vyzerajú ako veľké bubliny, pričom niektoré z nich dosahujú výšku aj niekoľko metrov. "Trovanty z Rumunska majú veľmi rozdielny vek. Nerastú však zo zeme, ale sú prítomné v mase piesku pochádzajúceho z rôznych geologických období," povedal Mircea Ticleanu, výskumník z Rumunského geologického inštitútu.

Názov týchto jedinečných minerálnych útvarov je synonymom pre nemecký výraz "Sandsteinkonkretionen", čo v preklade znamená "spevnený piesok" alebo "pieskovcové kamene". Trovanty sa pritom na povrchu objavia ako malé štruktúry, ktoré vďaka dažďovej vode začnú rásť a zmenia sa na obrovské guľaté balvany.

Nevysvetliteľný jav

Trovanty sa podľa vedcov skladajú z tvrdého kamenného jadra, ktoré obklopuje piesková škrupina. Keď začne na balvany pršať, minerály v dažďovej vode vytvoria reakciu, ktorá vo vnútri vytvára tlak, vďaka čomu skala rastie. Tento proces vytvára obrazce podobné letokruhom na stromoch, pričom aj tu je možné odhaliť približný vek kameňov.

Zaujímavé však je, že útvary sa vedia aj množiť, pričom na povrchu veľkých kameňov sa môžu začať vyvíjať malé výrastky. To je možné vidieť práve na trovantoch z dediny Costeşti, kde sa nachádza mnoho takýchto exemplárov. Tieto štruktúry z balvanov po čase odpadnú a pokračujú v nekonečnom kolobehu.

Hoci tieto útvary vedci nepokladajú za živé, miestni obyvatelia i turisti majú iný názor, pretože sa zdá, že po čase menia svoj tvar. Vďaka ich nezvyčajnej štruktúre a jedinečnosti však boli v roku 2004 zapísané do zoznamu prírodných pamiatok UNESCO. Costeşti ale nie je jediným miestom, kde sa trovanty nachádzajú. Podľa štúdie ich nájdeme v celej karpatskej oblasti Rumunska, no nedosahujú až taký priemer a veľkosť.