Jedol živé hady a úhora zhltol bez žuvania: Muž trpel záhadnou chorobou, pil aj ľudskú krv

Tarrare sa narodil vo francúzskom meste Lyon okolo roku 1772 a od útleho veku jedol veľké množstvá jedla. Rodičia nedokázali utíšiť jeho apetít, kvôli čomu ho vyhodili z domu. Muž vtedy musel žobrať a kradnúť jedlo. No robil tak len do momentu, kým si neuvedomil, že svoje nezvyčajné stravovacie návyky môže premeniť na zdroj obživy. Ocitol sa na mnohých vystúpeniach a počas svojich čísel vyzýval dav ľudí, aby sa pokúsil utíšiť jeho hlad, uvádza portál IFLScience.

Tí mu dávali hromady jedla, no najradšej jedol hady a dokonca skonzumoval aj korok. Pomerne často sa pristihol pri tom, že zhltol celé zviera. Keď bol v armáde, chytil mačku a zubami ju doslova vypitval. Najprv vypil jej krv a potom prešiel k mäsu. Krátko nato vyvracal kožušinu a v jedení pokračoval ďalej. Skonzumoval dokonca aj úhora, ktorému rozdrvil hlavu zubami a telo prehltol bez žuvania.

Aj napriek svojmu apetítu vážil iba 45 kilogramov. Jeho zvýšená chuť do jedla nebola žiadnym obžerstvom ani závislosťou. Tarrare mal totiž vážny zdravotný problém. Po vstupe do armády bol jeho príjem potravy obmedzený na prídely, čo mu však nestačilo. Z celej situácie napokon vykľučkoval tak, že plnil úlohy aj za iných vojakov, a to výmenou za ich jedlo. Muž nepohrdol ani prehrabávaním sa v odpadkoch, kde si opäť hľadal niečo pod zub.

Jedného dňa bol kvôli hladu úplne vyčerpaný, kvôli čomu ho previezli do vojenskej nemocnice v Soultzi. Práve tam zjedol štvornásobné porcie, no aj tak si pýtal jedlo od ďalších ľudí, prípadne sa opäť hrabal v odpadkoch. Vojenskí nadriadení si napokon všimli jeho potenciál a považovali ho za ideálneho vojnového poslíčka.

Táto misia však neskončila úspešne, keďže bol zadržaný a zbičovaný. Prusi ho vo vojne proti Francúzsku držali v zajatí, kým z neho nedostali odkaz, ktorý doslova vyšiel z jeho útrob. Priviazali ho k latríne a čakali, kým z neho vyjde škatuľa von. Nepriatelia v nej objavili iba stručný odkaz adresovaný väznenému francúzskemu plukovníkovi, v ktorom sa ho generál pýtal, ako sa má a či správu dostal. Tarrare bol okamžite odsúdený na trest smrti, no vojaci sa nad ním zľutovali a iba ho zbičovali.

Lekári sa muža pokúšali vyliečiť a podávali mu ópium a tabak, no všetky snahy skončili neúspešne. Muž neustále jedol obrovské množstvá varených vajíčok v snahe potlačiť chuť do jedla, no nezabralo to. Jeho hlad stále rástol a v nemocnici ho nachytali, ako pije krv iných pacientov, ktorých v rámci lekárskej liečby nechali vykrvácať. Dokonca ho našli konzumovať aj mŕtvoly. Keď v nemocnici zmizlo len 14-mesačné dieťa, podozrenie prirodzene padlo na Tarrarea, kvôli čomu bol prinútený z nemocnice odísť. Nikdy sa však nedokázalo, že dieťa naozaj zjedol.

Tarrareho život nebol dlhý. Štyri roky po tom, čo ho vyhodili z nemocnice, zostal pripútaný na lôžko a keď mal 26 rokov skončil v ďalšej nemocnici. Veril, že príčinou jeho trápenia bola zlatá vidlička, ktorú prehltol, no lekári mu diagnostikovali pokročilú tuberkulózu. Čoskoro nato mal nepretržitú hnačku a zakrátko zomrel. Po jeho smrti mu lekári mali možnosť preskúmať telo.

Zistili, že celé mu veľmi rýchlo hnilo a vnútornosti boli v dezolátnom stave. Jeho žalúdok bol pokrytý vredmi a bol roztiahnutý do enormných rozmerov. Hoci sa špekulovalo, že trpel polyfágiou (neustály pocit hladu), dodnes nie je známe, čo spôsobilo mužov extrémny apetít. Príbeh o jeho neskonalom hlade ľudí zaujíma dodnes.