Ako zomreli ľudia pri tragédii v Pompejách? Vedci v štúdii vyvrátili všetky predošlé teórie

Tragédia v starovekom talianskom meste Pompeje, ktorá sa udiala v roku 79 nášho letopočtu, si vyžiadala tisíce obetí. Obyvatelia zostali po ničivej erupcií doslova skamenení v čase, pričom vedci dokázali zistiť, že niektorí z nich pred smrťou vykonávali rôzne úlohy. Ako informoval portál LADBible, aj keď sa výskumníci domnievali, že ľudí zabilo zadusenie sopečným popolom a plynmi, jedna štúdia odhalila úplne inú príčinu.

Erupcia sopky Vezuv, ktorá sa nachádza neďaleko talianskeho Neapola, je u odborníkov považovaná za jednu z najsmrteľnejších v európskych dejinách. Vulkán vychrlil obrovskou rýchlosťou smrtiaci mrak žeravých plynov, roztavených hornín a horúceho popola. Udalosť zničila niekoľko starovekých miest a osád, medzi ktoré patrili aj slávne Pompeje.

Vedci túto lokalitu skúmajú už niekoľko desaťročí a dospeli k záveru, že v Pompejách a susednom meste Herculaneum sopka pochovala viac ako 1 500 ľudí. Väčšina odborníkov verila, že príčinou ich smrti bolo zadusenie sopečným popolom a plynom. Štúdia uverejnená v časopise PLoS ONE však túto teóriu úplne vyvrátila. Výskumníci pritom predložili myšlienku, že obete tragickej prírodnej katastrofy zomreli v dôsledku extrémnej horúčavy, ktorá spôsobila okamžitú posmrtnú stuhnutosť.

Štúdiu vykonal vulkanológ Giuseppe Mastrolorenzo, ktorý poveril svoj tím, aby analyzoval vrstvy zasypaného sopečného popola a horniny. Neskôr tieto údaje vložil do programu, ktorý vytvoril počítačovú simuláciu erupcie Vezuvu. Mastrolorenzo potvrdil, že počas výbuchu sa vonkajšia teplota zvýšila na 300 °C. Taká horúčava podľa neho dokázala zabiť stovky ľudí v zlomku sekundy.

Ďalší výskum kostí obetí tiež odhalil praskliny, ktoré dokázali, že boli vystavené extrémnemu teplu. Kvôli tomu zostali mnohé telá zakonzervované v rozličných polohách. Vedci odkryli aj skameneliny, ktoré sa modlili, spali či viedli konverzáciu.

Mnohé zachované pompejské telá mali zatočené prsty na nohách, čo považovali za dôkaz, že obyvatelia boli v agónii. Mastrolorenzo sa však domnieva, že keď pyroklastický prúd zasiahol oblasť, ľudia už boli dávno po smrti, takže sa neudusili. "Doteraz ich archeológovia nesprávne interpretovali ako tých, ktorí sa snažili lapať po dychu. Teraz vieme, že to tak nebolo," uzavrel.