14. máj. 2023 o 18:00
Miloš Audi, ladbible.com

Jednobunková hmota bez mozgu sa vie správať ako človek. Vedcov prekvapila jej inteligencia

placeholder
Jednobunková hmota bez mozgu sa vie správať ako človek.
Zdroj: twitter.com/ElGrandSapon, twitter.com/Fungal_Love

V prírode existuje jednobunkový organizmus s názvom hlienovka, ktorý prekvapil mnohých vedcov. Dokáže totiž vykonávať činnosti, ktoré by hmota bez mozgu nemala byť schopná urobiť.

Zaujímavosti
14. máj. 2023 o 18:00
Jednobunková hmota bez mozgu sa vie správať ako človek. Vedcov prekvapila jej inteligencia

V prírode existuje jednobunkový organizmus s názvom hlienovka, ktorý prekvapil mnohých vedcov. Dokáže totiž vykonávať činnosti, ktoré by hmota bez mozgu nemala byť schopná urobiť.

V priebehu desaťročí vedci dokázali odhaliť rôzne ohromujúce objavy. Existujú však aj zistenia, pri ktorých si mnohí lámali hlavu na tým, ako vôbec výskumníci na také niečo prišli. Medzi takúto skupinu objavov patrí aj bezmozgová hmota, ktorá je z nejakého dôvodu schopná správať sa ako človek. Ako informoval portál LADbible, zistenie zmiatlo tím vedcov, pretože sliznaté organizmy pozostávajú iba z jednej obrovskej bunky.

Správanie podobné ľuďom

Táto bezmozgová hmota je vo vedeckom svete známa ako mycetozoa, čo v preklade znamená hlienovka. Ide o svetložlté organizmy, ktoré sa nachádzajú na rozkladajúcich sa polenách a v mnohých ďalších vlhkých oblastiach. Okrem toho, že nemajú mozog, ich telo nepozostáva ani z neurónov.

Výskumníci však zistili, že tieto organizmy sú schopné vykonávať komplikované procesy a ich správanie v niektorých oblastiach považovali za podobné ľuďom. Jednou z odborníčok, ktoré študujú bezmozgové hmoty, je aj francúzska vedkyňa Audrey Dussutour.

Spolupráca medzi jadrami

Špecialistka na jednobunkové organizmy sa vo svojej štúdii zaoberala hlavne druhom s názvom vápenatka mnohohlavá. Vo svojej najmenšej forme táto hmota tvorí obyčajné mikroskopické bunky. Tie sa však navzájom priťahujú, čo často spôsobuje, že sa spoja a vytvoria mnohojadrové plazmódium, ktoré môže v laboratórnych podmienkach narásť na niekoľko desiatok centimetrov až metrov.

V tejto forme sa tieto organizmy dokážu vymaniť z pascí, vyliezť z Petriho misky a dokonca aj utiecť z laboratória. Mnohojadrová bunka však nie je rýchla, pričom sa vie pohybovať rýchlosťou približne 4 centimetre za hodinu. "Správa sa to ako kolónia. Všetko sa rytmicky rozširuje a zmršťuje, pričom tlačí tekutinu vo vnútri do rôznych častí," uviedol vedecký novinár Ed Yong.

Vápenatka tiež dokáže zacítiť potravu, pretože má receptory, ktoré jej oznamujú, kde sa nachádza. Okrem toho štúdia o bunkách zistila, že jednoduché organizmy si môžu potenciálne zapamätať, kde boli. Dokážu to vďaka tomu, že za sebou nechávajú časť zo svojej hmoty. Táto informácia im neskôr naznačí, že určitú oblasť už preskúmali a majú hľadať inde.