Najtragickejšie zemetrasenie na Slovensku: Zabilo asi 200 ľudí, zo zeme šľahali plamene

V Komárne boli zaznamenané otrasy v 50. rokoch 18. storočia, kvôli čomu mestská rada v roku 1759 zakázala akékoľvek prejavy veselosti a zábavy. Miestni vtedy totiž verili, že iba tým sa odvráti hnev nebies. V roku 1763 bol na Petra a Pavla každý jeden kostol počas rannej omše úplne preplnený. Do mesta prišli i ľudia z okolia a ocitli sa na námestí pred radnicou. O 5:30 prišiel prvý otras a 15 minút po ňom nasledoval druhý, píše portál Pravda. Ten bol mimoriadne silný a pustošivý.

Zem sa vraj celá roztvorila, začali z nej šľahať plamene a jamy vyvrhovali piesok. V osudný deň sa zrútili 3 rehoľné domy, 7 kostolov, 279 meštianskych domov a zemetrasenie poškodilo až 785 domov. Barokové mesto, ktoré ľudia vtedy len pred pár rokmi vybudovali, bolo nenávratne preč. Bohužiaľ, do takého jednotného barokového slohu sa ho už nikdy nepodarilo dostať. V Komárne vtedy žilo približne 11-tisíc obyvateľov a epicentrum otrasu bolo blízko obce Kameničná.

Počty obetí sa rôznia. Väčšinou sa uvádza, že umrelo 62 ľudí a 102 sa zranilo, no ďalšie zdroje tvrdia, že obetí bolo 80 a aj zvyšných 102 zranených napokon podľahlo. Počet mŕtvych teda môže byť 200 a väčšina zomrela v kostoloch. Po 4 rokoch prišla ďalšia pohroma v podobe požiaru, ktorý pripravil o strechu nad hlavou viac ako 2 000 obyvateľov. V roku 1783 prišlo ešte jedno zemetrasenie, ktoré nastalo o 3:30 ráno. Jeho sila bola skoro taká istá, ako malo zemetrasenie predtým. Zničilo približne 500 budov.

Spomienka na tieto tragické udalosti má v Komárne tradíciu dodnes. Mestom sa totiž každý deň rozlieha zvuk zvona z Kostola sv. Ondreja. Otrasy reprezentuje aj baroková maľba vytvorená rakúskym umelcom Karlom Friedlom, ktorá sa nachádza v hlavnej budove Podunajského múzea v Komárne. Tá však pôvodne zobrazovala epidémiu moru. Maliar Ladislav Pavlovský, ktorý sa v 90. rokoch podieľal na reštaurovaní obrazu, zistil, že maľba je staršia ako zemetrasenie o asi 50 rokov.

Pod vplyvom ďalšej tragédie obraz zrejme prerobili a zachytili na ňom padajúce veže a popraskané múry. Odborníkom tak mohla maľba vďaka znázornenému poškodeniu určiť silu zemetrasenia, ktorého hodnota bola 6,5 Richterovej stupnice. Zemetrasenia v Komárne neboli jediné, ktoré sa na Slovensku odohrali. Od roku 1034 je na našom území zaznamenaných viac ako 760 zemetrasení. Ako uvádza SITA, najviac seizmickými regiónmi Slovenska sú Malé Karpaty, okolie Komárna a oblasti stredného Slovenska vrátane Vihorlatu, Žiliny a Horehronia.

Silné zemetrasenie v roku 1443 postihlo množstvo banských miest na strednom Slovensku, uvádza portál Quark. To malo magnitúdu 5,7 a jeho výsledkom boli početné zranenia a úmrtia, no presný počet sa nezachoval.

Zemetrasenie vypuklo v roku 1858 a poškodilo viacero budov v meste. S týmito otrasmi je spájaný aj prvý zdokumentovaný zber údajov o makroseizmických účinkoch.

Zemetrasenie, ktoré malo epicentrum pri obci v Trnavskom kraji, bolo tým najsilnejším v 20. storočí. Okrem škôd boli z viacerých obcí hlásené zmeny úrovní spodných vôd. Magnitúda bola vtedy 5,7.

V obci na východnom Slovensku v okrese Humenné vypuklo 23. mája 2003 silné zemetrasenie. To otriaslo celým územím východného Slovenska a o jeho sile svedčí aj to, že spôsobilo trhliny v múroch domov a kostolov v blízkosti epicentra.