Maľby, ktoré pomáhali pravekým ľuďom prežiť: Sú staré 8 000 rokov, slúžili desiatkam generácií

V Argentíne sa nachádzajú praveké maľby, ktoré pochádzajú z obdobia pred viac ako 8-tisíc rokmi. Vedci však zistili, že výjavy sa na steny v nasledujúcich stáročiach postupne pridávali. Ako informoval portál IFLScience, to podľa nich naznačuje, že tieto ilustrácie používalo na prenos informácií približne 130 generácií.

Maľby na stenách sa nachádzajú v lokalite Cueva Huenel 1 (CH1). Tá leží vo vyprahnutej púšti severozápadnej Patagónie, čo je územie dnešnej Argentíny. Nálezisko archeológovia považujú za jedno z najdôležitejších miest na získavanie dát z praveku, pričom je známe svojou obrovskou koncentráciou prehistorických umeleckých diel, ktoré pozostávajú z geometrických útvarov a vzorov pripomínajúcich ľudí.

Hoci sa v minulosti predpokladalo, že maľby sú staré len približne 3-tisíc rokov, autori novej štúdie publikovanej v časopise Science Advances odhalili ich presný vek. Ukázalo sa, že pochádzajú z neskorého holocénu, teda z obdobia pred 8 200 rokmi. Pomocou priameho rádiokarbónového datovania pigmentov tiež zistili, že umelecké diela zostali konzistentné vo svojom dizajne počas troch nasledujúcich tisícročí.

Zvláštne však je, že jaskyňa nejaví žiadne známky obývania v tomto období. Chýbajú v nej totiž skoré kamenné nástroje či zvieracie kosti. Autori štúdie preto predpokladajú, že jaskyňa pre pravekých ľudí predstavovala určité kľúčové kultúrne miesto, kde starí lovci-zberači uchovávali svoje znalosti a stretávali sa, aby udržiavali kmeňové spojenia a vykonávali rituály. Vo vyjadrení naznačili, že takéto lokality umožnili riedko osídleným komunitám zostať v spojení počas extrémneho tepla a sucha.

Autori štúdie celkovo analyzovali 895 samostatných obrazcov. Zistilo sa, že až 446 ilustrácií bolo nepretržite reprodukovaných pomocou rovnakých pigmentov na rastlinnej báze počas tisícok rokov.

Vedci dodali, že poskytnutím pocitu identity mohla jaskyňa umožniť zmenšujúcemu sa počtu ľudí držať sa spolu v nemilosrdnej krajine. "Predpokladáme, že sa tieto stretnutia praktizovali po celé generácie, pričom sa snažili zachovať informácie zakorenené v kolektívnej pamäti a zaručiť ich ukladanie nad rámec ústnej tradície," poznamenali vedci vo vyhlásení.