Ľudstvo je nepravdepodobným výsledkom 4 miliárd rokov evolúcie. Naposledy sa ľudia vyvinuli do druhu Homo sapiens. Evolúcia sa však vôbec nezastavila. Dokonca sa môžeme sa v budúcnosti vyvíjať rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Možno budeme žiť dlhšie a budeme menej agresívni alebo budeme mať priemernú výšku viac ako dva metre. Aspoň je to jedna z možných budúcností, uvádza portál IFLScience.
Je dávno známe, že evolúcia nie je ani tak o prežití najschopnejších, ako o reprodukcii tých najschopnejších. Aj keď je menej pravdepodobné, že nás príroda zabije, stále si musíme nájsť partnerov a vychovávať deti, takže správny výber partnera hrá v našej evolúcii väčšiu úlohu.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: >>>Životy sa nám pred smrťou naozaj premietajú pred očami. Spomíname na najkrajšie zážitky<<<
Vyššia životnosť
Čelíme však novému typu evolúcie, ako je napríklad znížená úmrtnosť. Dĺžka života ľudí sa takmer určite vyvinie, aby sme žili dlhšie, oveľa dlhšie. Životné cykly sa vyvíjajú v závislosti od miery úmrtnosti. Keď je miera vysoká, ľudia sa musia rýchlo rozmnožovať. Keď je úmrtnosť nízka, musíme naopak spomaliť.
V histórii bolo tiež užitočné robiť úpravy, ktoré predlžujú životnosť a plodnosť, čo ľudom dalo viac času na reprodukciu. Už pred civilizáciou boli ľudia medzi ľudoopmi jedineční tým, že mali nízku úmrtnosť a dlhý život. Preto sme si vyvinuli aj oneskorenú pohlavnú zrelosť a dlhú životnosť, ktorá siaha až k veku 70 rokov.
Vzhľadom na to, že sa čoraz viac ľudí dožíva 100 alebo dokonca 110 rokov, existuje dôvod domnievať sa, že naše telá a gény by sa mohli vyvíjať, kým sa nedožijeme 100 rokov alebo aj viac.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: >>>Za 20 rokov ľudia vyrobili viac odpadu ako za celé storočie. Toto číslo naďalej rastie<<<
Inteligencia a osobnosť
Náš mozog a myseľ, najvýraznejšia ľudská črta, sa bude vyvíjať trochu inak. Za posledných 6 miliónov rokov sa veľkosť mozgu zhruba strojnásobila. Tento rastový trend by mal podľa veľa ľudí pokračovať, ale vedci hovoria, že pravdepodobne nebude. Namiesto toho sa náš mozog začne zmenšovať.
Moderní ľudia majú mozgy menšie ako naši starovekí predchodcovia alebo dokonca stredovekí ľudia a nie je jasné prečo. Možno bol život lovcov a zberačov náročnejší ako poľnohospodárstvo.
Aj naša osobnosť sa pomaly bude vyvíjať. Životy lovcov a zberačov si vyžadovali agresiu. Agresivita sa však po čase zmenila na pasivitu. Zmena sociálnych vzorcov zmenila aj osobnosti ľudí. V dnešnom svete ľudia žijú v obrovských miliónových mestách a nemôžu si dovoliť podvoliť sa agresii.
Je zrejmé, že nás tento svet bude tlačiť k tomu, aby sme sa stali spoločenskejšími, otvorenejšími a tolerantnejšími. Nie každý je však na túto zmenu psychicky dobre prispôsobený. Naše inštinkty, túžby a obavy sú z veľkej časti rovnaké, ešte z čias predkov z doby kamennej, ktorí našli zmysel v love a hľadaní potravy pre svoje rodiny.