Severný ľadový oceán má bohatú biodiverzitu. Nájdeme tu napríklad aj žraloka grónskeho, ktorý môže žiť až 400 rokov. Ale na menej aktívne tvory, akými sú hviezdice či sasanky, ktorých mobilita je značne obmedzená, číha v arktických vodách obrovská hrozba. Nejde o žiadneho obávaného morského predátora, ale o pomerne zvláštny jav, uvádza portál Unilad.
Vedci jav poznajú od 60. rokov
Vyskytuje sa v určitých častiach Severného ľadového oceánu priamo pod ľadom. Nesie názov brinikla alebo ľadový prst smrti. Ide o akýsi ľadový stĺp a k jeho vzniku dochádza vo chvíli, keď sa ľad zo slanej vody začne prepadať do teplejšej s menším obsahom soli. Cestou zabíja všetko živé, čo sa mu pripletie do cesty. Kým kryštály ľadu sú relatívne čisté, pretože voda počas procesu mrznutia vylúči väčšinu soli, zostávajúca slaná voda je kvôli zníženej teplote mrznutia tekutá a vytvára v poréznom ľadovom bloku vysoko slané soľné kanáliky.
Keď morský ľad praskne, vznikne soľanka a tá vypúšťa slanú vodu do otvoreného oceánu. Soľanka je ťažšia ako okolitá voda, preto klesá na dno a zároveň zmrazuje relatívne sladkú vodu, s ktorou príde do styku. Daný proces umožňuje soľanke rásť smerom nadol. Samozrejme, soľanka niekedy dosiahne i morské dno, a tam chytá rôzne živočíchy, ktoré ihneď mrazí. Zatiaľ čo ryby alebo krevety sú vo všeobecnej rovine dostatočne rýchle na to, aby pred smrtiacim stĺpom unikli, pre ostnatokožce, teda hviezdice alebo morské ježovky, ide o viac menej istú smrť.
Brinikly môžu dorásť až do niekoľkých metrov a rozprestierať sa na morskom dne. Podľa štúdie boli v Antarktíde namerané brinikly dlhé až šesť metrov. Tento fenomén je známy už od 60. rokov minulého storočia, no až v roku 2011 sa ho konečne podarilo zachytiť na kameru.