Šafran za 10-tisíc a hľuzovka v cene nového bytu: Toto je 8 najdrahších potravín sveta

Čím to je, že sú tieto produkty také drahé? A naozaj sú ich ceny opodstatnené alebo ide iba o zbytočný luxus? Zdá sa, že fajnšmekri z celého sveta by boli kvôli niektorým pokrmom, ktoré ulahodia ich chuťovým pohárikom, schopní obetovať úplne všetko. Portál BBC zverejnil zoznam 8 najdrahších potravín sveta. Ochutnali ste už niektoré z nich?

Korenie, ktoré je prezývané aj červené zlato, pochádza z kvetu krókusu a používa sa ako farbivo do potravín. V niektorých obdobiach histórie bol šafran drahší ako zlato. Prečo však ide o najdrahšie korenie na svete?

Získava sa z blizien slnečnicového, zlatožltého a modrého kvetu. Šafranové krókusy ale kvitnú len na jeseň, a to iba jeden alebo dva týždne v roku. Okrem toho je samotný zber korenia veľmi prácny (zbiera a spracováva sa ručne), pretože každý malý kvet má iba tri blizny. Znamená to, že na získanie kilogramu šafranu sú potrebné približne dve futbalové ihriská krókusov. Predstavuje to až 300 000 kvetov. Kilogram pravého šafranu preto stojí okolo 10 000 eur.

Kaviár sú rybie ikry konkrétnej ryby a najčastejšie ide o jesetera (čierny kaviár) alebo lososa (červený kaviár). Cena za kilogram je približne od 7 000 do 20 000 eur. Práve preto je považovaný za jednu z najväčších lahôdok. Ten najznámejší kaviár však pochádza z vyzy veľkej, ktorá sa vyskytuje v Kaspickom a Čiernom mori. Druh je momentálne ohrozený a trvá až dve desaťročia, kým sa táto ryba môže považovať za dospelú a dosiahne adekvátnu veľkosť.

Ešte vzácnejší je kaviár z albínskej vyzy, ktorá patrí k takmer vyhynutému druhu. Podľa Guinnessovej knihy rekordov pochádza najdrahší zaznamenaný kaviár z až 100-ročnej albínskej vyzy. Kilogram sa predával za približne 34 500 dolárov.

Ustrice, ktoré sa teraz považujú za hotový luxus, kedysi neboli jedlom bohatých. Začiatkom 19. storočia stáli asi toľko čo zemiakové čipsy a boli dôležitým zdrojom potravy pre robotnícku triedu v pobrežných komunitách. Nadmerný rybolov a znečisťovanie vôd malo ale katastrofálny vplyv na ustrice, ktorých bolo po čase nedostatok a následne sa aj zvýšila ich hodnota.

Biele hľuzovky nájdete v regióne Piemont v severnom Taliansku a sú oveľa vzácnejšie ako ktorýkoľvek iný druh hľuzovky. Okrem toho majú intenzívnu chuť a vôňu. Nedajú sa ani pestovať, hoci ľudia sa o to snažili celé generácie. Objavíte ich len vo voľnej prírode. Stanley Ho v roku 2007 zaplatil za jednu z najväčších hľuzoviek, ktoré sa objavili za posledné desaťročia, 330 000 dolárov. Jej bežná cena je 3 000 eur za kilogram.

Ide o sušenú šunku vyrábanú v Španielsku a Portugalsku. Tá najkvalitnejšia šunka pochádza z ošípaných z voľného výbehu, ktoré v posledných rokoch svojho života konzumujú len žalude. Šunka najvyššej kvality pochádza z čierneho iberského prasaťa a zrie minimálne 36 mesiacov. Napríklad iberské stehno "Manchado de Jabugo" sa v roku 2016 predalo až za 3 600 eur. Cena za kilo sa pohybuje od 60 do 100 eur.

Mäso môže pochádzať z ktoréhokoľvek zo štyroch rôznych plemien japonských kráv. Okrem toho vyniká extrémnym mramorovaním a tuk týchto kráv je taký lahodný, že sa rozpúšťa v ústach. Tí, ktorí mäso ochutnali, tvrdia, že sa v ústach rozpadá ako mäkký kus ryby. Vysoká cena je výsledkom náročného chovu kráv. Tie, ktoré sa môžu kvalifikovať ako Wagyu, musia byť chované a kŕmené podľa prísnych smerníc, pričom teľatám sa podáva špeciálne krmivo, aby mali typické mramorovanie. Za kilogram zaplatíte 500 eur.

Technicky nejde o kávu, ale o nápoj a kilogramové vrecko stojí 635 eur. Kopi luwak alebo cibetková káva sa vyrába z kávových zŕn zjedených, čiastočne strávených a vyprázdňovaných cibetkovou mačkou. Po procese fermentácie sú kávové zrná vylúčené tradičnou cestou von z tela zvieratka a zberači následne zberajú výtrusy a ručne ich dočisťujú.

Zbierajú sa len čerstvé výtrusy, pretože staršie môžu byť zničené dažďom alebo napadnuté hnilobou. Negatívom je to, že rastie počet fariem pre cibetky, kde sú zvieratá zatvárané v klietkach (podobne ako sliepky) a žijú v nepriaznivých podmienkach.

Drahá paštéta je vyrábaná z kačacej alebo husacej pečene. Hydina sa vykrmuje až na desaťnásobok bežnej veľkosti, vďaka čomu má paštéta jemnú maslovú chuť. Zvieratá sa nasilu prekrmujú kukuricou cez kŕmne trubice. Tieto praktiky boli známe už aj starým Egypťanom. V súčasnosti sú v mnohých krajinách zavedené zákony proti výrobe, dovozu alebo predaju paštéty. Kilogram tejto lahôdky teraz stojí okolo 60 eur.