Strávil 32 rokov za mrežami kvôli zločinu, ktorý nespáchal: Policajti mu nachystali pascu

V tom čase sa k činu priznal, no jeho trest bol v roku 2014 zrušený. Odvolací súd mal totiž podozrenie, že jeho priznanie nebolo dobrovoľné a následne bol prepustený, uvádza portál Unilad. Samotný Rosario uviedol: "Nič mi nedokáže vrátiť tie roky, o ktoré som bol ukrátený. Preto žiadam systém trestného súdnictva a univerzity, aby pripravili právnikov, prokurátorov aj vyšetrovateľov, aby urobili všetko, čo je v ich silách a zabránili tomu, aby sa niečo podobné stalo niekomu ďalšiemu."

Rosariov právnik tvrdil, že v deň vypuknutia požiaru bol v dome a pokúšal sa zachraňovať ostatných ľudí. Len niekoľko hodín po požiari v bytovom dome ho zatkli za podpaľačstvo a vraždu. 3. mája sa chlapík ocitol pred súdnou sieňou v Bostone, kde novinárom povedal, že sa očami pokúšal dať najavo, že je nevinný, no nikto mu neveril. Jeho meno bolo očistené až po dlhých rokoch.

Muž bol podľa právnikov políciou donútený k tomu, aby sa priznal k niečomu, čo nespáchal. Právnik Mark Loevy-Reyes dodal, že nebol žiadny dôkaz, že na danom mieste došlo k podpaľačstvu. Až po niekoľkých hodinách vyšetrovatelia zistili, že išlo o podpaľačstvo a museli nájsť podozrivého.

"Victor bol traumatizovaný, pretože sa snažil zachrániť deti pred ohňom. Počul ich výkriky a nespal. Po celonočnom výsluchu mu povedali, že ak podpíše kus papiera, môže ísť domov," zdôraznil právnik. "V podstate išlo o jazykový problém, nikomu som nerozumel. Dali mi podpísať kúsok papiera a myslel som si, že pôjdem domov. Po chvíli mi ale boli na ruky nasadené putá," upresnil s tým, že angličtine nerozumel, pretože jeho rodným jazykom je španielčina. Papier podpísal a skončil s doživotným trestom.

Vyšetrovatelia podľa právnikov vyrobili umelé dôkazy, aby čo najskôr prípad vyriešili. Tvrdili, že Rosario hodil do budovy Molotovov kokteil, a to aj napriek tomu, že na mieste činu sa o tom nenašli žiadne dôkazy ani zápalné zariadenie. Muž priznal, že najťažšie bolo vysvetliť vzniknutú situáciu jeho matke, ktorá za ním pricestovala až z Portorika.

"Moja matka cestovala z Portorika a dostala sa až do Massachusetts, dokonca neovládala angličtinu. Vždy, keď sa ma opýtala, kedy prídem domov, vysvetľoval som jej, že mi naparili doživotný trest. Keď mi povedala, že je pri mne poslednýkrát a už ju nikdy neuvidím, v jej očiach som videl, že sa jej chcelo plakať. Jedna z dôležitých vecí, ktorú som sa za tie roky musel naučiť, aby som mohol napredovať, je vedieť odpúšťať," pokračoval.

Rosario na záver upresnil, že každému odpustil, pretože ak neodpustí človeku, ktorý mu ublížil, bude sa celý život cítiť akoby bol vo väzení. "Niečo také nechcem, chcem byť slobodný," zakončil.