Zmení sa Európa na ľad? Vedci varujú pred obrovskou hrozbou, môže nastať už budúci rok

Množstvo katastrofických filmov nám odhaľuje, čo by sa stalo, keby ľudstvo začali pustošiť ničivé prírodné živly. Hoci je pri viacerých z nich nepravdepodobné, že sa skutočne udejú, existujú scenáre, ktorým môžeme čeliť aj v realite. Ako informoval portál DailyMail, vedci totiž varujú pred obrovskou hrozbou, ktorá môže doslova zničiť náš svet. Tvrdia, že topiace sa ľadovce by mohli zastaviť Golfský prúd, čo by malo katastrofálne následky pre veľkú časť planéty.

Golfský prúd je systém, ktorý prináša teplo na severnú pologuľu, pričom vzniká v Mexickom zálive a tiahne sa cez celý Atlantický oceán. Bez tohto zdroja by priemerné teploty v Severnej Amerike, častiach Ázie a Európy mohli klesnúť o niekoľko stupňov. Vedci z Utrecht University v Holandsku však varujú, že náhle zastavenie tohto prúdu je oveľa pravdepodobnejšie ako kedykoľvek predtým. Odhalili to počítačové simulácie, podľa ktorých tento scenár nastane už v blízkej budúcnosti.

Hoci autori štúdie publikovanej v časopise Science Advances presne nevedia, kedy ku kolapsu dôjde, existujú názory, že nastane už v roku 2025. "Smerujeme k bodu zlomu, no nevieme, ako blízko sme. Závisí to hlavne od rýchlosti klimatických zmien," uviedol klimatický vedec a oceánograf Rene van Westen, vedúci autor štúdie.

Golfský prúd je súčasťou oveľa väčšieho systému s názvom Atlantic Meridional Overturning Circulation (AMOC). Vedci tvrdia, že táto štruktúra prináša dostatok tepla na severnú pologuľu a bez nej by veľká časť Európy mohla zamrznúť. Predchádzajúce štúdie už dokázali, že v dôsledku klimatických zmien sa AMOC spomaľuje. Dôvodom je zrýchlené topenie ľadovcov pri pobreží Grónska, kvôli ktorému prúdi do severného Atlantiku viac sladkej vody a spomaľuje proces presúvania tepla.

Vedci preto vytvorili počítačovú simuláciu, v ktorej skúmali postupné oslabenie oceánskej cirkulácie. Program pomaly zvyšoval objem sladkej vody v Atlantickom oceáne, v dôsledku čoho sila prúdov klesala, až kým nedosiahla kritický bod zlomu a neskolabovala. Výsledky ukázali, že európska klíma by v priemere ochladila o približne jeden stupeň, pričom niektoré regióny by zaznamenali zníženie teploty o viac ako 3 stupne. Kvôli tomu by sa obrovská časť starého kontinentu zmenila na ľadovú planinu.

Okrem zníženia teploty by sa ľudstvo muselo popasovať aj s inými problémami. Náhle oslabenie prúdov by totiž rozšírilo arktický ľad ďalej na juh, čo by ešte viac zvýšilo vlhkosť a teplo na južnej pologuli, zmenilo postup zrážok a narušilo fungovanie amazonského dažďového pralesa. Iní vedci tiež tvrdia, že by táto katastrofa mohla spôsobiť celosvetový nedostatok potravín a vody.