06. apr. 2023 o 14:00
Miroslav Novysedlák, iflscience.com

Jediné snímky, ktoré vznikli na Venuši. Ani po 48 rokoch nik nedokázal odfotiť jej povrch

placeholder
Snímky z Venuše.
Zdroj: ras.ru

Mars je pravdepodobne najlepšie zaznamenanou planétou, a to vďaka modulom a roverom, ktoré dokonale zmapovali jeho skalnatý terén. To sa však nedá povedať o fotografiách z povrchu Venuše, keďže za viac ako 40 rokov nevznikli žiadne nové snímky. Prečo máme o tejto planéte tak málo údajov?

Zaujímavosti
06. apr. 2023 o 14:00
Jediné snímky, ktoré vznikli na Venuši. Ani po 48 rokoch nik nedokázal odfotiť jej povrch

Mars je pravdepodobne najlepšie zaznamenanou planétou, a to vďaka modulom a roverom, ktoré dokonale zmapovali jeho skalnatý terén. To sa však nedá povedať o fotografiách z povrchu Venuše, keďže za viac ako 40 rokov nevznikli žiadne nové snímky. Prečo máme o tejto planéte tak málo údajov?

Nejde o lenivosť vesmírnych agentúr ani o to, že by bola Venuša málo zaujímavá. Dôvodom je skutočnosť, že ju nie je ľahké odfotografovať. Je zahalená hustou prikrývkou mrakov, ktorá sa rozprestiera v dĺžke 20 kilometrov. Táto vrstva sa nachádza v asi 48 až 60 kilometroch nad povrchom planéty, uvádza portál IFLScience.

Venuša
Venuša
Zdroj: northfoto.com

Fotky vznikli vďaka sovietskym vedcom

Štúdium z obežnej dráhy pomocou viditeľného svetla preto nie je možné. Z tohto dôvodu sa pozorovania na Venuši spoliehali na radarovú technológiu, ktorá dokáže preniknúť cez husté oblaky a odhaliť jej povrch. Učiniť takýto krok je však ťažkou úlohou aj pre robustných robotických prieskumníkov. Atmosféra je na tomto mieste mimoriadne ťažká a tlačí na povrch tlakom 93-krát väčším, než aký zažívame na hladine mora na Zemi.

Okrem toho sa tu vyskytuje oxid uhličitý a nachádzajú sa tu aj stopy reaktívnych zlúčenín, ako kyselina sírová a chlorovodíková. Všetky tieto aspekty robia z Venuše mimoriadne nepriaznivé prostredie, čo je dôvodom nedostatku akýchkoľvek dôkazových materiálov z povrchu tejto planéty. Aj napriek tomu existuje niekoľko fotografií, ktoré vznikli vďaka úsiliu sovietskych vedcov. Prvý satelit Venera 3 na Venuši pristál 1. marca 1966.

Venera 9
Venera 9
Zdroj: nasa.gov
Venera 10
Venera 10
Zdroj: nasa.gov

V roku 1970 pristála na planéte kozmická loď Venera 7 a išlo o prvé úspešné pristátie na inej planéte, ako aj prvý prenos údajov o živote na Venuši, ktorý trval 23 minút. Venera 8 na tejto planéte pristála o dva roky neskôr. V roku 1975 tu pristáli sondy Venera 9 a 10, ktorým sa podarilo odfotiť povrch. Venera 9 bola pritom prvou sondou, ktorá vytvorila čiernobiele snímky z povrchu Venuše. Naplánované 360° panoramatické obrázky napokon neboli vytvorené, keďže sa pri jednom z dvoch fotoaparátov nepodarilo odstrániť kryt šošovky.

Venera 13
Venera 13
Zdroj: ras.ru
Venera 14
Venera 14
Zdroj: ras.ru

Na Zem boli poslané snímky obmedzené na 180° a túto poruchu hlásila aj Venera 10. Až sondy Venera 13 a 14 v roku 1982 priniesli prvé fotografie planéty vo farebnej verzii. Tieto misie boli nepochybne mimoriadne úspešné a neboli posledné, ktoré sa ocitli na povrchu Venuše. Vedci očakávajú, že NASA misia zvaná DAVINCI začne v roku 2029 a pristane o dva roky neskôr. Tá bude študovať atmosféru a snímať povrch vo vysokom rozlíšení.