Nejde o lenivosť vesmírnych agentúr ani o to, že by bola Venuša málo zaujímavá. Dôvodom je skutočnosť, že ju nie je ľahké odfotografovať. Je zahalená hustou prikrývkou mrakov, ktorá sa rozprestiera v dĺžke 20 kilometrov. Táto vrstva sa nachádza v asi 48 až 60 kilometroch nad povrchom planéty, uvádza portál IFLScience.
Fotky vznikli vďaka sovietskym vedcom
Štúdium z obežnej dráhy pomocou viditeľného svetla preto nie je možné. Z tohto dôvodu sa pozorovania na Venuši spoliehali na radarovú technológiu, ktorá dokáže preniknúť cez husté oblaky a odhaliť jej povrch. Učiniť takýto krok je však ťažkou úlohou aj pre robustných robotických prieskumníkov. Atmosféra je na tomto mieste mimoriadne ťažká a tlačí na povrch tlakom 93-krát väčším, než aký zažívame na hladine mora na Zemi.
Okrem toho sa tu vyskytuje oxid uhličitý a nachádzajú sa tu aj stopy reaktívnych zlúčenín, ako kyselina sírová a chlorovodíková. Všetky tieto aspekty robia z Venuše mimoriadne nepriaznivé prostredie, čo je dôvodom nedostatku akýchkoľvek dôkazových materiálov z povrchu tejto planéty. Aj napriek tomu existuje niekoľko fotografií, ktoré vznikli vďaka úsiliu sovietskych vedcov. Prvý satelit Venera 3 na Venuši pristál 1. marca 1966.
V roku 1970 pristála na planéte kozmická loď Venera 7 a išlo o prvé úspešné pristátie na inej planéte, ako aj prvý prenos údajov o živote na Venuši, ktorý trval 23 minút. Venera 8 na tejto planéte pristála o dva roky neskôr. V roku 1975 tu pristáli sondy Venera 9 a 10, ktorým sa podarilo odfotiť povrch. Venera 9 bola pritom prvou sondou, ktorá vytvorila čiernobiele snímky z povrchu Venuše. Naplánované 360° panoramatické obrázky napokon neboli vytvorené, keďže sa pri jednom z dvoch fotoaparátov nepodarilo odstrániť kryt šošovky.
Na Zem boli poslané snímky obmedzené na 180° a túto poruchu hlásila aj Venera 10. Až sondy Venera 13 a 14 v roku 1982 priniesli prvé fotografie planéty vo farebnej verzii. Tieto misie boli nepochybne mimoriadne úspešné a neboli posledné, ktoré sa ocitli na povrchu Venuše. Vedci očakávajú, že NASA misia zvaná DAVINCI začne v roku 2029 a pristane o dva roky neskôr. Tá bude študovať atmosféru a snímať povrch vo vysokom rozlíšení.