Mŕtve telo môže explodovať: 10 mrazivých faktov o smrti, o ktorých ste netušili

Každý život má svoj koniec, ktorým je smrť a dochádza k zániku životných funkcií. V lekárskej definícii sa rozlišujú dve fázy, a to buď klinická smrť alebo biologická. Ako píše portál Facts.net, pri klinickej smrti síce dôjde k zástave životne dôležitých funkcií organizmu, ako je napríklad činnosť srdca, no nedochádza k nezvratnému poškodeniu mozgu.

V prípade biologickej smrti ide o trvalé poškodenie mozgového tkaniva, čo je spôsobené nedostatkom kyslíka a je to nezvratný stav. Smrť je vnímaná v rôznych kultúrach inak, veľký vplyv na to má aj vierovyznanie. Pre mnohých to nie je konečný stav, ale naopak začiatok niečoho nového. Pozrite si zaujímavé fakty o tom, čo každého z nás čaká.

Ide o jeden z najväčších mýtov a fakt je ten, že pokožka sa po smrti človeka vysuší a zmenší okolo vlasov a nechtov, čiže len na pohľad vyzerajú dlhšie.

Po smrti dochádza k stuhnutiu svalov a ochabnutiu tela približne po 1-6 hodinách. Plne vyvinutý rigor mortis je až po 12-36 hodinách. Najskôr ku stuhnutiu dochádza v tvárovej časti a postupne prechádza do celého tela, čím končatiny už nie je možné ohýbať v kĺboch. Rýchlosť nástupu posmrtnej stuhnutosti závisí na teplote, nižšia teplota ju spomaľuje a vyššia naopak zrýchľuje. Zaujímavosťou je, že približne o 2-3 dni stuhnutosť pominie. Tento fakt je dôležitý najmä pre súdnych lekárov, pretože vďaka nemu vedia odhadnúť dobu smrti.

Faktom je, že telo sa vo vode rozkladá až 4-krát rýchlejšie ako na súši. Vlhké prostredie totižto podporuje rýchle množenie baktérií, čo urýchľuje rozklad tela. No v horúcich a vlhkých podmienkach sa telo môže rozložiť rýchlejšie ako vo vode v prípade, že je voda chladnejšia.

Ide o skutočne bizarný fakt, ktorý sa objavuje v zriedkavých prípadoch. Ak sa v tele nahromadí veľa plynov a tekutín počas rozkladu, môže dôjsť k explózii. Najčastejšie sa to vyskytuje v zapečatených rakvách. Telo sa zvyčajne začne nafukovať 3-5 dní po smrti a explodovať môže kedykoľvek medzi 8-10 dňami po smrti.

Nazýva sa Wadi Al-Salam a leží na okraji irackého mesta Nadžaf. Rozprestiera sa na ploche šesť štvorcových kilometrov a takmer každý Iračan tu má pochovaného aspoň jedného príbuzného. Cintorín pripomína mesto, pretože sa tam nachádzajú tisícky krýpt. V každej z nich sú pochované desiatky tiel. Koľko ľudí je pochovaných v tzv. Údolí pokoja nie je jasné, no odhady hovoria o niekoľkých desiatkach miliónov.

So smrťou je spojený charakteristický zápach, ktorí ľudia prirovnávajú k ovociu. Ten je spôsobený predovšetkým kvôli plynom uvoľneným počas rozkladu. Ide o metán, amoniak a sulfidy. Rozkladajúce sa telo má zvyčajne nepríjemný hnilobný zápach, no s ovocným podtónom. Vďaka špecifickej tzv. vôni smrti cvičia aj psov, ktorých úlohou je vyhľadávať mŕtve telá.

V niektorých prípadoch odborníci zistili, že mozgová aktivita pokračovala aj krátky čas po smrti. Vedomie však nepretrváva. Kanadskí vedci skúmali mozgovú aktivitu u 4 pacientov, ktorých odpojili od prístrojov, ktoré ich udržiavali pri živote. Až u troch z nich pokračovala mozgová aktivita, aj keď došlo k zástave srdca. Začali sa teda zamýšľať, či je medicínsky a eticky správne použiť darované orgány po smrti človeka.

Nie je to stopercentne potvrdené, no odborníci naznačili, že umierajúci človek prichádza najneskôr o sluch. Táto informácia je dôležitá pre rodinu, ktorá chce povedať posledné zbohom svojim najbližším.

Tí, ktorých milovaná osoba je vážne chorá, sa často zamýšľajú nad tým, či je možné poznať, že sa blíži ich koniec. Jedným z príznakov sú terminálne respiračné sekréty, ktoré sa nazývajú aj ako smrteľná hrkálka. Ide o charakteristický zvuk, ktorý môže človek vydávať, keď sa jeho život chýli ku koncu. Človek vtedy nie je dostatočne silný na to, aby kašľal alebo prehĺtal a vyčistil si sekréty z hrdla. Ide o sliny a hlieny, ktoré bežne prehĺtame, ak nie sme vážne chorí. Tento zvuk môže byť jemný a pripomína stonanie, alebo naopak aj hlasný ako chrápanie. Neexistujú dôkazy o tom, že by tento zvuk spôsoboval ľuďom bolesť.

Po smrti je niekoľko možností, čo sa stane s telom. Okrem klasického pochovania či spálenia, je možné telo aj zmraziť. Ide o tak trochu sci-fi metódu, pretože títo ľudia veria, že v budúcnosti budú technológie tak veľmi pokročilé, že ich telo opäť oživia. Prvý prípad zmrazenia sa stal ešte v roku 2002. Bejzbalista Ted Williams si nechal kryogenicky zmraziť vlastnú hlavu. Ak by ste niečo také chceli, nie je to lacná záležitosť. V Amerike sa procedúra pohybuje vo výške 100-tisíc dolárov, no v prípade, že si chcete zmraziť iba hlavu, cena je nižšia. Telo je zmrazené až na -130 stupňov v špeciálnom kontajneri a krátko na to je ponorené do nádoby s tekutým dusíkom pri teplote takmer -200 stupňov.