Ľudia platia firmám, aby bez stopy zmizli: Chcú tým zahnať problémy, od rodín utekajú v noci

Tento fenomén je populárny hlavne v Japonsku, kde sú títo ľudia označovaní ako jouhatsu, čo v preklade znamená vyparovanie sa. "Mám dosť medziľudských vzťahov. Vzal som si malý kufor a zmizol som," uviedol 42-ročný Sugimoto, ktorý utiekol, pretože v jeho malom rodnom meste ho všetci poznali kvôli príbuzným a rodinnej firme. Ako uvádza portál BBC, tento štýl života mu nevoňal, kvôli čomu náhle opustil rodné mesto a nikomu nepovedal, kam ide.

Ľudí k náhlemu zmiznutiu vedú rôzne motívy. Môže ísť o dlhy, falošné priateľstvá či nefunkčné manželstvá. Títo ľudia sa obracajú na spoločnosti, ktoré im v procese zmiznutia pomáhajú a všetko dôkladne naplánujú. Tieto operácie sú označené ako služby nočného sťahovania, keďže v noci je nízka pravdepodobnosť, že vás niekto prichytí.

Spoločnosti pomáhajú ľuďom, ktorí chcú zmiznúť, nenápadne sa vymaniť z ich života a poskytnú im nocľah na tajnom mieste. Zvyčajne je dôvodom sťahovania niečo pozitívne, ako napríklad nástup na univerzitu, získanie novej práce alebo manželstvo. Existuje však aj smutné sťahovanie, kedy je dôvodom odchod z univerzity, strata práce alebo útek pred osobou, ktorá vás prenasleduje. O týchto dôvodoch prehovoril Sho Hatori, ktorý založil spoločnosť nočného sťahovania v 90. rokoch, keď v Japonsku praskla ekonomická bublina.

Najprv si myslel, že finančný krach bude jedinou vecou, ktorá donúti ľudí utiecť zo svojich problémových životov, no čoskoro zistil, že existujú aj sociálne dôvody. "Podporovali sme ľudí, aby začali druhý život," vysvetlil Hatori. Sociológ Hiroki Nakamori skúma fenomén jouhatsu už viac ako desať rokov. Uviedol, že výraz sa prvýkrát začal používať na opis ľudí, ktorí sa rozhodli zmiznúť ešte v 60. rokoch.

Miera rozvodovosti bola (a stále aj je) v Japonsku veľmi nízka. Niektorí ľudia sa totiž rozhodli, že je jednoduchšie opustiť svoje polovičky namiesto toho, aby prešli komplikovaným formálnym rozvodovým konaním. Okrem toho je súkromie v Japonsku prísne chránené a nezvestní ľudia môžu voľne vyberať peniaze z bankomatov bez toho, aby boli nahlásení. Ani ich rodinní príslušníci nemajú prístup k videám z bezpečnostných kamier, ktoré by mohli zachytiť ich milovaných na úteku.

Polícia nezasiahne, pokiaľ neexistuje relevantný dôvod - napríklad zločin alebo nehoda. Jediné, čo rodina môže urobiť, je zaplatiť si za súkromného detektíva. "Bola som šokovaná," hovorí žena, ktorej 22-ročný syn sa náhle stratil a odvtedy ju nekontaktoval. Išla na miesto, kde býval, prehľadala všetky priestory a následne niekoľko dní čakala v aute, či sa neobjaví. To sa však nestalo. Polícia jej nepomohla a oznámila jej, že pomôcť jej môžu len vtedy, ak pôjde o podozrenie zo samovraždy.

"Chápem, že niektoré informácie môžu byť zneužité. Ide o možno nevyhnutný zákon. Nechápem však to, prečo rodičia nemôžu nájsť svoje vlastné deti. So všetkými sa z dôvodu ochrany údajov zaobchádza rovnako. Čo to má znamenať? So súčasnými zákonmi môžem len skontrolovať, či nejaké objavené mŕtve telo nepatrí môjmu synovi. To je to jediné, čo mi zostalo," priznala zdesená matka.

U ľudí, ktorí sa rozhodnú zmiznúť, prevažujú pocity smútku a ľútosti ešte dlho potom, čo zanechajú svoj starý život. "Neustále mám pocit, že som urobil niečo zlé. Svoje deti som nevidel rok," povedal chlap, ktorý nechal manželku a deti. Sám hovorí, že ľutoval len to, že ich opustil. Spoločnosť s nočným sťahovaním vedie aj žena menom Saita. Takisto patrila do komunity jouhatsu a zmizla vo chvíli, keď bola vo vzťahu, v ktorom bola partnerom fyzicky napadnutá.

Priznala, že doteraz je istým spôsobom považovaná za nezvestnú. "Sú ľudia, ktorí utekajú pred domácim násilím alebo pred svojím egom. Ich pohnútky nesúdim. Nikdy im nepoviem, že práve ten ich prípad nie je dostatočne závažný. Každý s niečím bojuje," upresnila. Ľuďom tieto spoločnosti síce naoko pomôžu vyriešiť vlastné problémy, no aj keď sa im podarilo zmiznúť, neznamená to, že stopy ich starého života navždy pominuli.